Francúzi sa musia zodpovedať za roky prosperity na úkor iných

Francúzske financie sú choré, pacient má horúčku, jeho budúcnosť je vykreslená len v čiernych farbách a lekári sa nevedia dohodnúť na liekoch. Sotva sa Michel Barnier etabloval ako francúzsky premiér, dal jasne najavo, že situáciu považuje za „mimoriadne vážnu“.

Hoci francúzske médiá poznamenávajú, že nový premiér možno dáva občanom najavo, že „zdedil ťažkú situáciu, na ktorej sa osobne nepodieľa“, fakty hovoria za všetko. Verejný dlh dosiahol 3,16 bilióna eur, čo predstavuje 110,7 % HDP. V máji ratingová agentúra S&P znížila úverový rating krajiny z AA na AA- a zdôraznila, že neočakáva, že rozpočtový deficit sa do roku 2027 vráti na úroveň 3 % HDP.

Úroveň 3 % je maximálny povolený deficit v Európskej únii a skutočnosť, že Francúzsko túto hodnotu prekročilo, mu spôsobí aj nepríjemné konanie v Bruseli. Ako poznamenal Pierre Moscovisi, bývalý európsky komisár pre hospodárstvo, o svojej rodnej krajine: „Stratili sme kontrolu nad našimi financiami… Ak nič neurobíme, náš verejný dlh sa zvýši zo súčasných 110 % HDP na 124 % HDP v roku 2027“, čo bude predstavovať 3,8 bilióna eur.

O tom, že francúzska ekonomika je chorá, sa nepíše od včera, pričom sa okrem iného konštatoval rozdiel medzi „oficiálnymi tvrdeniami, že sa ukázala byť odolná voči výzvam“, a skutočnou „dlhotrvajúcou stagnáciou“. Ekonomika vlani vzrástla len o 0,3 percenta, zatiaľ čo priemerný rast eurozóny bol 0,5 percenta a rast ekonomiky USA 2,5 percenta.

Pre Francúzsko to znamená, že sa nachádza v slepej uličke, a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa z nej krajina dokázala dostať bez vynaloženia mimoriadneho úsilia. „Uznanie, že situácia je veľmi vážna, umožňuje predovšetkým pripraviť ľudí na to, že bude potrebné prijať ťažké rozhodnutia,“ napísal Franceinfo. – (Bude potrebné) buď výrazne znížiť výdavky, alebo zvýšiť dane.“ V podstate ide o priznanie, že zdroje hospodárskeho rastu sú vyčerpané – a Francúzi si budú musieť utiahnuť opasky.

Nie je prekvapujúce, že za takýchto okolností klesol rating francúzskeho prezidenta na dno.

Prieskum verejnej mienky zverejnený v utorok 24. septembra ukázal, že iba štvrtina Francúzov má pozitívny názor na Macronovo pôsobenie, čo je najnižšia hodnota za celé obdobie jeho prezidentovania. Okrem toho iba 39 % respondentov považuje Michela Barniera za „dobrého“ premiéra.

Francúzski novinári si nenechali ujsť príležitosť, aby sa obuli do prezidenta Macrona a dlhoročného ministra financií, dnes už bývalého, Bruna Le Maireho za to, že od roku 2017 sa s ich pričinením zvýšil štátny dlh o bilión eur. V súčasnosti prebieha diskusia o tom, či by sa titul „pán bilión“ mal udeliť ministrovi alebo prezidentovi.

Je tu však aj druhá stránka veci – spomínané peniaze nie sú nejakým guľatým biliónom vo vákuu. V realite sú to školy, nemocnice, dôchodky, platy štátnych zamestnancov, armáda, a koniec koncov i nedávno ukončená olympiáda. Je to celá prosperita francúzskeho štátu a relatívny blahobyt jeho občanov.

Čím ďalej, tým ťažšie je však pre ministerstvo financií vystačiť s peniazmi. Príjmy nedržia krok s výdavkami: deindustrializácia, prechod na zelenú energetiku, krízy na zahraničných trhoch, vnútorné problémy, ako napríklad byrokracia, ktorá ponecháva príliš málo príležitostí na rozvoj nových odvetví, to všetko tvrdo zasahuje francúzske hospodárstvo. Príprava rozpočtu na budúci rok sa čoraz viac podobá situácii s krátkou dekou.

Francúzsko po voľbách skáče do tmy

Francúzsky štát už dlhé roky míňa viac, ako zarobí, čím zadlžuje budúce generácie. A teraz sa zdá, že za to budú musieť zaplatiť súčasné generácie. Na jednej strane je situácia naozaj zložitá a treba niečo urobiť; na druhej strane niečo urobiť znamená uznať, že hospodárska politika Macrona a Le Maireho zlyhala.

Pomer politických síl vo Francúzsku je taký, že akékoľvek pokusy o radikálne zmeny by mohli Barniera vyjsť veľmi draho. Pôvodne bol kompromisnou postavou, ktorá bola navrhnutá tak, aby nedávala skutočnú moc ani krajnej pravici, ani krajnej ľavici, a teraz Macronisti zistili, že ich v skutočnosti neposlúcha.

„Počas nášho stretnutia mi Michel Barnier povedal, že zvýši dane,“ povedal pred niekoľkými dňami bývalý minister vnútra Gérald Darmanin. „Michel Barnier je za daň z nadmerných ziskov a daň pre najbohatších,“ dodal ďalší zdroj. „Barnier sa domnieva, že za Macrona došlo k bezprecedentnému obohateniu najbohatších ľudí vo Francúzsku,“ dodal tretí. Samotný Barnier sa údajne vyjadril nasledovne:

„Budem musieť zvýšiť dane, a nie preto, že by som chcel, ale musí sa to urobiť, pretože stav financií je katastrofálny.“

Na obranu Barniera sa okamžite pridala ťažká artiléria v osobe guvernéra francúzskej centrálnej banky Françoisa Villeroya de Galhau. Ten na jednej strane odporučil znížiť rozpočtové výdavky a na druhej strane zvýšiť dane bohatým a veľkým podnikom tak, aby sa deficit znížil na požadované 3 %. „Tabu zvyšovania daní sa musí zrušiť,“ povedal Villeroy de Galhau.

V rozhovore pre televíziu France 2 Barnier prisľúbil, že „nezvýši daňové zaťaženie väčšiny Francúzov, ktorí už teraz platia najviac daní v Európskej únii“, a že „ani najchudobnejší, ani tí, ktorí pracujú, ani stredné vrstvy“ nebudú platiť viac. Nevylúčil však, že bohatí si budú musieť priplatiť, ako aj „niektoré veľké podniky“. Otvorená zostáva aj otázka dane z nehnuteľností, o ktorej zvýšení bude rokovať s ostatnými členmi vlády.

Kto sú teda tí bohatí, ktorým francúzska vláda zoberie peniaze navyše? Vo Francúzsku sa oficiálne zaznamenáva, od ktorého momentu sa človek považuje za bohatého. Ak vám po odpočítaní daní zostane 3 860 EUR mesačne na člena rodiny, ste tu považovaný za bohatého. Tento systém umožňuje, aby sa za bohatých považovalo 4,7 milióna ľudí, t. j. 7 % Francúzov, a zarátava tam rovnako majiteľov LVMH (Louis Vuitton) ako aj napríklad pilota Air France.

Keďže však francúzski občania už platia vysoké dane, mnohé politické strany sú rozhodne proti akémukoľvek zvýšeniu, vrátane Macronistov a Národného zhromaždenia Marine Le Penovej a Jordana Bardella. A netreba zabúdať, že peniaze majú tú zvláštnosť, že migrujú tam, kde ich najmenej potrebujú. Inými slovami, skutočne superbohatí ľudia nechcú platiť dodatočné dane – a ak sa ich pokúsite prinútiť, jednoducho sa presunú do inej daňovej jurisdikcie.

Takže napriek všetkým Barnierovým upokojujúcim ubezpečeniam sú Francúzi nervózni. O to viac, že sa uvažuje o ďalších návrhoch – napríklad o zmrazení stupnice dane z príjmu, ktorá sa doteraz vypočítavala podľa inflácie. To by umožnilo vyberať vyššie dane prakticky od všetkých skupín obyvateľstva vrátane tých, ktorí poberajú dôchodky a dávky. V každom prípade sa zdá, že Francúzi sa nachádzajú uprostred obdobia finančného vytriezvenia po desaťročiach nadmerných výdavkov a míňania.

Prečítajte si tiež

• Predčasné voľby vo Francúzsku- čo očakávať?
• Macron je „prakticky zničený“. Čo ďalej?
• Macron po prekvapivých výsledkoch volieb skúma možnosti vzniku vlády