Žijeme v takej krajine….

Túto skutočnosť dávajú sústavne najavo najmä tým, že odmietajú akceptovať slovenské dejiny ako také (pre niektorých dokonca neexistujú), že si nevedia nájsť nijakú významnú osobnosť alebo politickú koncepciu z minulosti, na ktorú by chceli nadviazať svojou aktuálnou politickou prácou. Nemajú a nechcú mať víziu pre Slovensko, ktorej centrom by bol rozvoj domáceho národného a občianskeho spoločenstva; ich jedinou koncepciou je podčinenie sa vôli Bruselu a presadzovanie jeho vôle švejkovsky povedané až do roztrhanie tela.

Ono nič proti európskej integrácii. Určite má svoje výhody v oblasti ekonomiky, voľného pohybu občanov a mnoho, mnoho ďalších. Dnes sa však v rozpore s pôvodnými ideami, na ktorých bola založená Európska únia, vytvoril koncept „európskych hodnôt”, ktoré nikto riadne nedefinoval, ale niektoré sa dajú identifikovať. Často sú proti Bohu alebo pre ateistov proti prírode (napr. agenda LGBTI + štyridsať kíl navyše, ktoré mal jeden jej zúrivý propagátor), alebo smerujú nelogicky k rozriedeniu európskej populácie ľuďmi z iných končín sveta s iným náboženstvom a iným kultúrnym pozadím. Koryfeji týchto myšlienok sa ohradia v svojich „Strmých vŕškoch”, kde sú od ostatnej populácie ako napr. v Bruseli striktne oddelení a prísne strážia, aby sa za ich „čínske múry” nedostal nikto nepovolaný. Ostatnej populácii však nadeľujú spolužitie s potenciálnymi „doktormi a inžiniermi”, z ktorých sa napr. v Nemecku od roku 2014 zamestnalo sotva 20% a ostatní sú na ťarchu tamojšieho sociálneho systému.

Nemožno sa preto čudovať, že niektorí z nich z nedostatku inej aktivity sa zameriavajú na obťažovanie ostatných obyvateľov krajiny, najmä žien. Dnes sa už do „európskych hodnôt” započítava bezbrehý militarizmus a podpora vojny, čomu práve mala zabrániť pôvodná myšlienka, na ktorej vytvorili projekt európskej integrácie jej zakladatelia M. Schumann, K. Adenauer, ale aj ich nasledovníci ako Ch. de Gaulle alebo W. Brandt.

Štáty sa udržiavajú myšlienkou, na ktorej vznikli – hovorieval svojho času T. G. Masaryk (pre pani Stohlovú – bol to prvý prezident ČSR). Aj z tejto jeho myšlienky vyplýva, že Česko-Slovensko, ktorého zakladajúcou myšlienkou bolo vytvorenie spoločného domova pre Slovákov a Čechov), sa nemohlo udržať, keďže sám Masaryk ho pretvoril na Československo bez spojovníka, teda na český štát rozšírený o Slovensko. Masarykova myšlienka by mala byť zapísaná na bránach všetkých európskych inštitúcií, aby si tamojší úradníci boli vedomí, že svojím konaním, ktoré je v rozpore so základnými myšlienkami európskej integrácie, vlastne kopú hrob EÚ.

Aj Slovenská republika vznikla na nejakých myšlienkach. Tých základných myšlienok nebolo veľa. Prvou a najdôležitejšou bola myšlienka sebaurčenia a zavŕšenie slovenských národných snáh o spravovanie si vlastných veci vo vlastnom štátnom útvare. Aj preambula našej Ústavy hovorí o nadväzovaní na naše hodnoty kresťanstva a na spoluprácu so všetkými ľuďmi dobrej vôle. Je prirodzené, že medzi naše hodnoty patrí aj ochrana života, manželstva a rodiny. V súčasnej konzumnej spoločnosti sa pretláča myšlienka, že stačí, aby sa ľudia „mali radi” a mali by mať preto všetky práva riadnej rodiny. Ale spoločenská ochrana rodiny predsa nespočíva na princípe ochrany „lásky”. Stáročiami sa tak dialo z jediného prostého dôvodu. Tým dôvodom bola výchova ďalšej generácie spoločenstva v prirodzenom rodinnom prostredí.

Zdá sa, že ani jedna myšlienka, na ktorej bola založená súčasná Slovenská republika, nie je pre časť slovenského občianskeho spoločenstva hodná úcty. Prejavuje sa to aj ich vzťahom k štátnym sviatkom a pamätným dňom. Predstavitelia ani jednej zo súčasných liberálnych opozičných strán si nepokladali za povinnosť primerane si uctiť napr. sviatok ssv. Cyrila a Metoda a ani jedna sa pozitívne nepostavila k pamätnému dňu zvrchovanosti. Ba dokonca som zachytil debaty z ich strany, v ktorých nenašli suchej nitky ani na svätcoch zo Solúna, ani na prijatí deklarácie o zvrchovanosti. Skrátka chcú vládnuť v štáte, ktorý im je v základe cudzí.

Ako takéto vládnutia vyzerajú, keď nám vládnu tí, pre ktorých sme len táto krajina, stačí sa rozpamätať na dve vlády M. Dzurindu, keď nám v divokom zoštátňovaní nášho štátneho majetku odovzdali naše strategické podniky do rúk cudzích štátov. Ale nielen to. Kvalifikované vlády v rokoch 2020 – 2023 doviedli štát takmer na hunt a dnes tí istí ľudia kritizujú, že po ich tureckom hospodárení treba konsolidovať. Takže tešme sa na nich. Pani Yarová a Ostrihoňová nám zabezpečia, aby naše ženy už viac netýrali ich miestni manželia, ale silnejšie a statnejšie osoby z iných časti sveta. No a M. Šimečka bude opäť hľadať niekoho, kto mu bude hradiť telefónne účty.