Čo sa pokazilo v Amerike? JD Vance prehovoril v rozhovore s biskupom Barronom

Najúprimnejší moment diskusie nastal, keď Vance spomínal na stretnutie vo Vatikáne, ktoré nasledovalo po jeho rozhovore s pápežom Františkom krátko pred pápežovou smrťou. Rovnako ako predtým, aj teraz Vance zopakoval, že diskusia nikdy neprekročila rámec povrchného diplomatického jazyka.

„Mal som pocit, že kardinál Pietro Parolin a arcibiskup Paul Gallagher nechceli prekročiť rámec diplomatických fráz,“ povedal Vance. Spomenul si, ako mu vatikánski predstavitelia povedali, že Cirkev „by naozaj uvítala, keby ste prejavili väčší rešpekt voči dôstojnosti migrantov“, ale namietol, že to je niečo, čomu už všetci veria.

„V rámci cirkvi existuje tendencia, ktorá sa veľmi pohodlne vyjadruje na najvyššej úrovni všeobecnosti, pretože to potom nikoho neprovokuje,“ povedal Vance a dodal, že verí, že „súčasná hierarchia sa cíti príliš nepohodlne, keď má riešiť čokoľvek iné ako abstrakciu.“

Vance vyjadril nádej, že sa to zmení za pápeža Leva XIV., ktorého opísal ako „brilantného človeka“ a „zjavne veľmi svätého muža“. Uznal, že pápež pravdepodobne skritizuje niektoré politiky Trumpovej administratívy, ale uviedol, že víta dialóg a neverí, že Cirkev a administratíva sa musia zhodovať vo všetkom.

„Myslím si, že opäť sa objavuje požiadavka, aby sme s ľuďmi zaobchádzali dôstojne… Zároveň sa akceptuje, možno dokonca schvaľuje skutočnosť, že štáty majú právo kontrolovať svoje hranice,“ povedal Vance. „Ako dosiahnuť rovnováhu medzi týmito vecami, keď kontrola hraníc nevyhnutne vedie k operáciám orgánov činných v trestnom konaní, ktoré môžu niekedy spôsobiť problémy? Práve túto rovnováhu musíme v podstate nájsť.“

Veľká časť knihy „Communion“ sa zaoberá Vanceovým priznaním, že počas štúdia na Právnickej fakulte Yale strávil svoje mladšie roky „uctievaním úspechu“.

„Sociálnou menou sú akademické tituly,“ povedal Vance Barronovi. „Ľudia sa nezaujímajú o to, čo ste dosiahli. Nezaujíma ich, čo ešte dosiahnete. Nezaujíma ich vaša rodina.“ Porovnal to so spoločenstvom, v ktorom vyrastal, kde „to, čo ľudí na vás najviac zaujímalo, bolo to, ako sa darí vašim deťom.“

„A predsa na Yale išlo o to, kto sa v tejto hre života dostane dopredu. A to som považoval za veľmi neuspokojivé,“ dodal. Vance rozlišoval medzi ambicióznosťou a tým, čo dnes vníma ako bezhlavé úsilie o úspech.

„Existuje ambícia urobiť niečo úžasné, niečo, čo prinesie zásadnú zmenu, pomôcť mnohým ľuďom alebo postaviť krásnu budovu,“ povedal. „Existuje však aj iný druh ambície a to túžba dostať sa dopredu len tak, pre samotný cieľ.“

Barron a Vance venovali značnú časť rozhovoru diskusii o francúzskom filozofovi René Girardovi a jeho teórii mimetickej túžby, teda myšlienke, že ľudia túžia po veciach preto, lebo po nich túžia ostatní.

„Keď to raz uvidíte je veľmi ťažké to už nevidieť,“ povedal Vance a opísal, ako to prebieha u neho doma s deťmi. „Môj 9-ročný syn vezme do ruky hračku, s ktorou si žiadne z detí nehralo už šesť mesiacov. A zrazu ju chcú všetky deti.“ Vance tvrdil, že sociálne médiá urýchľujú šírenie mimetickej túžby.

„Keďže táto túžba vzplanú a šíri sa tak rýchlo, rovnako rýchlo sa šíri aj jej konfliktná stránka,“ povedal a spomenul si, ako sledoval priateľov na Facebooku, ako „sa hádajú na internete“, a pomyslel si: „Toto sú dvaja naozaj milí ľudia, ktorí si navzájom nadávajú takými hroznými slovami.“

Obaja diskutovali aj o encyklike pápeža Leva XIII. z roku 1891 Rerum Novarum, ktorá je základným dokumentom katolíckeho sociálneho učenia. Vance povedal, že tento dokument je pôsobivý tým, že sa snaží nájsť rovnováhu medzi dvoma extrémami, namiesto toho, aby sa prikláňal na jednu stranu.

„Veľmi sa obáva, že ak nenájdeme správnu rovnováhu medzi ľudskou dôstojnosťou a prosperitou, medzi pracujúcimi a vlastníkmi kapitálu, nevyhnutne to povedie k tomuto konfliktu,“ povedal Vance o Levovi XIII. Tvrdil, že encyklika odmieta jednak marxistický predpoklad, že triedny konflikt je nevyhnutný, jednak libertariánske presvedčenie, že žiadny konflikt neexistuje.

„Skutočný kompromis je možný,“ povedal. Vance tvrdil, že tá istá filozofia odlišuje aj ekonomický prístup prezidenta Donalda Trumpa od prístupu z Reaganovej éry.

„Prezident Trump priniesol uznanie toho, že v ekonomike existuje národný a komunitný rozmer,“ povedal Vance a poukázal na nedostatok rúšok a nemocničných plášťov počas pandémie COVID-19.

Vance opísal svojich starých rodičov ako „klasických demokratov typu Blue Dog“ a uviedol, že najväčším rozdielom medzi ich presvedčením a dnešnou Demokratickou stranou je absencia náboženstva. „Naozaj si myslím, že náboženstvo ako také sa medzi demokratickými elitami stalo veľmi nepopulárnym,“ povedal.

V ďalšej časti rozhovoru Vance opísal rozhovor v zákulisí podujatia organizácie Turning Point USA, počas ktorého mu jedna mladá žena povedala, že ona a jej priateľky používajú ChatGPT na to, aby im pomáhal odpovedať na textové správy od chlapcov.

„Uvedomil som si, že technológiou, ktorá skutočne úspešne spája mužov a ženy, je cirkev,“ povedal Vance. „Máme tu mladých ľudí, ktorí používajú ChatGPT, hoci to vlastne nechcú.“ Povedal, že rozvoj umelej inteligencie predstavuje pre cirkvi príležitosť zasiahnuť. Barron sa Vancea opýtal aj na jeho modlitebný život. Viceprezident priznal, že pravidelné modlenie sa s malými deťmi doma môže byť náročné.

„Pravdepodobne v 80 % prípadov sa mi to nedarí,“ povedal Vance. „Buď preto, že pred spaním je príliš veľký chaos, alebo preto, že som v Bielom dome.“ Povedal, že súčasťou jeho návratu ku kresťanstvu bolo aj to, že sa po rokoch ateizmu musel znovu naučiť modliť.

„Je to ako keď som mal 17 a kľakol som si na kolená a zložil ruky – vtedy som vedel, čo mám povedať. Keď som mal 28, už som nevedel, čo mám povedať.“ „Nemusíte v tom byť dokonalí,“ povedal o modlitbe. „Snažte sa robiť len toľko, koľko môžete.“