Hlava štátu si pred rozhodnutím počká na konečné výsledky volieb a definitívne zloženie dolnej komory parlamentu, Národného zhromaždenia, oznámil Elyzejský palác.

„V úlohe garanta našich inštitúcií prezident zabezpečí, aby bola rešpektovaná slobodná voľba Francúzov,“ píše sa vo vyhlásení s tým, že nová vláda bude musieť mať podporu nadpolovičnej väčšiny poslancov. Podľa prognóz s takouto väčšinou nemôže rátať žiaden z hlavných politických táborov.

Prezidentský palác okrem toho zdôraznil, že vysoká účasť na voľbách ukázala, že rozhodnutie Macrona rozpustiť Národné zhromaždenie bolo potrebné. Podotkol tiež, že hoci Macronov centristický tábor bol pred voľbami „vyhlásený za mŕtvy“, napokon sa očakáva, že skončí na druhom mieste.

Národné zhromaždenie sa zíde na prvom zasadnutí 16. júla.

Z odhadov prieskumných agentúr vyplýva, že najviac kresiel získala ľavicová aliancia, ktorá sa spojila v snahe zabrániť nástupu krajnej pravice k moci, pričom Macronovi centristi sú druhí a krajne pravicové Národné združenie tretie.

V predčasných voľbách vo Francúzsku zvíťazila ľavicová aliancia

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania, informuje TASR na základe agentúry AP a denníka Le Monde.

Nový ľudový front podľa týchto výsledkov obsadí v 577-člennej dolnej komore parlamentu, Národnom zhromaždení, 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) bude mať 168 kresiel a Národné združenie, ktoré po prvom kole viedlo, 143 mandátov.

Takéto rozloženie síl podľa agentúry AFP znamená pre Francúzsko obdobie novej politickej neistoty. Na absolútnu väčšinu je potrebných 289 kresiel a cesta k nej je tri týždne pred olympiádou v Paríži nejasná.

Pre RN sú výsledky sklamaním po tom, ako pred týždňom v prvom kole volieb skončilo s výrazným náskokom na prvom mieste. Na druhej strane bude mať táto strana v parlamente svoje dosiaľ najväčšie zastúpenie.

Macronovi centristi prišli o desiatky poslancov, viedli si však lepšie, než sa očakávalo. Samotný prezident, ktorý vyhlásil predčasné voľby po neúspechu ENS s eurovoľbách, sa k výsledkom zatiaľ verejne nevyjadril. Jeho kancelária však odkázala, že prezident pred akýmkoľvek ďalším rozhodnutím počká na definitívne zloženie Národného zhromaždenia. To prvýkrát zasadne 18. júla.

Premiér Gabriel Attal už oznámil, že v pondelok ponúkne hlave štátu rezignáciu. Dodal však, že ak ju prezident odmietne, je pripravený zostať vo funkcii, pokiaľ to bude potrebné, najmä s odkazom na blížiace sa olympijské hry.

Predstavitelia Nového ľudového frontu v nedeľu po zverejnení prognóz žiadali možnosť zostaviť novú vládu. Zatiaľ sa však nedohodli, koho by chceli za jej predsedu, priblížila AP. Široká aliancia NFP vznikla len minulý mesiac po vypísaní predčasných volieb a spája názorovo rozdelených socialistov, zelených, komunistov či krajne pravicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa jedného zo scenárov by sa ľavica mohla pokúsiť získať podporu centristických síl – buď by vznikla menšinová vláda, alebo veľká koalícia. V takomto prípade by bol Macron zrejme nútený vymenovať premiéra z radov ľavice, napísala agentúra DPA.

Ak sa ani jednému táboru nepodarí zostaviť vládu, súčasný kabinet by mohol zostať dočasne vo funkcii alebo by Macron mohol vymenovať úradnícku vládu.

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Ľavicový blok Nový ľudový front vznikol pred predčasnými voľbami vo Francúzsku

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) zasiahli najvýraznejšie do politického diania vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine totiž uskutočnili predčasné parlamentné voľby. Predtým sa naposledy konali v roku 1997.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu), a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla. Reagoval tým na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Krátko po Macronovom vyhlásení vznikol približne v polovici júna ľavicový blok Nový ľudový front (NFP). Ten sa sformoval ako hlavná sila v predčasných voľbách proti Národnému združeniu.

Zástupcovia ľavicových strán vo Francúzsku sa dohodli aj na spoločnom volebnom programe a na kandidátoch v predčasných parlamentných voľbách v 577 volebných obvodoch. Nový ľudový front vytvorili Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia – Zelení (EELV) a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Vznik Nového ľudového frontu ocenil aj bývalý francúzsky prezident a niekdajší predseda PS Francois Hollande.

Program Nového ľudového frontu zahŕňa napríklad pakt o kúpnej sile, indexáciu platov a dôchodkov v závislosti od inflácie, zrušenie webového portálu Parcoursup, ktorý mal slúžiť pre absolventov stredných škôl i pre začínajúcich vysokoškolákov na výber vysokoškolských odborov. V programe je aj zavedenie „študentského príjmu“.

V prvom kole predčasných volieb, ktoré sa konalo 30. júna, obsadil Nový ľudový front druhé miesto so ziskom takmer 28 percent. Prvé kolo volieb vyhralo Národné združenie so ziskom 33,13 percenta. Tretí skončil centristický blok prezidenta Macrona Spolu (ENS), ktorý podporilo 20,4 percenta voličov.

Prvé kolo volieb sprevádzala takmer rekordná účasť – svoje právo totiž využilo 66,71 percent voličov. Išlo o najvyššiu účasť od prvého kola parlamentných volieb v roku 1978, s výnimkou volieb v roku 1986.

Francúzska strana Národné združenie vznikla v roku 1972, vtedy sa volala inak

Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách vo Francúzsku pred centristickou koalíciou prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicovou stranou Národné združenie (RN). Žiadna skupina však v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov druhého kola hlasovania.

Tohtoročné výsledky volieb do Európskeho parlamentu sa prejavili najvýraznejšie vo Francúzsku. Po takmer troch desaťročiach sa v krajine uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré sa naposledy konali v roku 1997. Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024, keď boli známe len predbežné výsledky francúzskych eurovolieb, vyhlásil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolnú komoru parlamentu) a zároveň oznámil termín predčasných parlamentných volieb – prvé kolo na 30. júna a druhé na 7. júla.

Macron tým reagoval na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN).

Ide o nacionalistickú a populistickú stranu, do roku 2018 bola známa ako Národný front (FN). Strana vznikla v roku 1972, keď ju založil Jean-Marie Le Pen. Viedol ju až do roku 2011, keď ho vo vedúcej funkcii nahradila jeho dcéra Marine Le Penová.

Le Pen sa zúčastnil na prezidentských voľbách v rokoch 1974, 1988, 1995, 2002 a 2007. Do druhého kola volieb sa dostal v roku 2002, keď ho porazil Jacques Chirac.

V prezidentských voľbách v roku 1995 navrhoval Jean-Marie Le Pen vrátiť tri milióny Neeurópanov z Francúzska „humánnymi a dôstojnými prostriedkami“ naspäť do krajín, odkiaľ prišli. V populačnej otázke je RN proti potratom.

Medzi hlavné body straníckej agendy patrí boj proti prílevu imigrantov, najmä zo severnej a západnej Afriky a Blízkeho východu do Francúzska, uvoľnenie klimatických pravidiel Európskej únie a reforma štátu. V minulosti strana taktiež podporovala odchod Francúzska z Európskej únie, no tento názor už zmenila.

Le Penová sa stala v roku 2022 šéfkou poslaneckého klubu strany Národné združenie. Ešte pred prezidentskými voľbami v tom istom roku sa vzdala predsedníckeho postu v RN, jej nástupcom sa stal Jordan Bardella. Následne kandidovala za prezidentku, skončila však na druhom mieste – v druhom kole hlasovania ju porazil úradujúci prezident Emmanuel Macron. V prípade Bardellu ide o prvého lídra strany RN od jej vzniku, ktorý nenesie meno Le Pen.

Vo voľbách do 577-člennej dolnej komory francúzskeho parlamentu v roku 2022 dosiahlo RN svoj historický úspech, skončilo na treťom mieste a zaistilo si 89 poslaneckých kresiel. Výrazne si tak polepšilo oproti predošlým ôsmim mandátom a stalo sa najsilnejším opozičným subjektom v parlamente. Už vtedy sa Le Penová snažila o umiernenejšiu politiku strany. Premenovala ju na Národné združenie v snahe dištancovať sa od predošlej povesti xenofóbneho a rasistického politického subjektu.