Washington 30. augusta 2019 (HSP/Foto:Screenshot The Foreign Policy)
Tento týždeň poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Johna Boltona očakávali v Kyjeve a v Minsku. Najprv navštívil metropolu Ukrajiny a odtiaľ sa presunul do hlavného mesta Bieloruska. Americkí analytici a médiá sa domnievajú, že táto prvá oficiálna v tomto storočí návšteva na najvyššej úrovni Bieloruska môže vyvolať veľkú nespokojnosť Kremľa. Uvádza to americký denník The Foreign Policy
Autori článku Amy Mackinnonová a Robbie Grame sa domnievajú, že návšteva Boltona v Bielorusku je „posledným príznakom rozmrazovania vzťahov s krajinou, ktorú často označujú za „poslednú diktatúru Európy,“ aj s ohľadom na skutočnosť, že samotný Trump sa snaží zlepšiť vzťahy s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom,“ uvádzajú Amy Mackinnonová a Robbie Grame.
Podľa nich, návšteva poradcu Bieleho doma znamená najvyššiu americkú vládnu návštevu Bieloruska v tomto storočí. Podotýkajú, že aj Moskva sa snaží prehĺbiť vzťahy s Minskom. „Bolton si veľmi dobre uvedomuje, že Putin vykonáva agresívnu politiku a že agresívna politika Putina môže tiež zahŕňať niektoré úmysly vo vzťahu k Bielorusku,“ citujú autori článku konšpirologické teórie bývalého veľvyslanca USA na Ukrajine Johna Herbsta.
„Daný krok Washingtonu je posledným prejavom pretrvávajúceho rozdielu medzi očividnou blízkosťou Trumpa voči Rusku, ktorý v ostatnom čase loboval za návrat tejto krajiny do G7, a tvrdou pozíciou jeho administrácie, keď ide o Rusko,“ upozorňujú autori článku. The Foreign Policy poukazuje na to, že Alexander Lukašenko koketoval so Západom, aby dosiahol výhody od Ruska, vrátane energetických pôžičiek na podporu „chorého hospodárstva krajiny“, ako prízvukujú Amy Mackinnonová a Robbie Grame. Podotýkajú, že situácia na východe Ukrajiny v roku 2014 však donútila „baťku,“ aby hľadal užšie kontakty ako s Čínou, tak aj so Západom, pretože, ako prízvukujú autori článku, „Lukašenko prehodnocuje svoju závislosť od Moskvy.“
The Foreign Policy vyzdvihuje pozitívne kroky Lukašenka vo vnútornej a zahraničnej politike, ako napríklad: oslobodenie politických väzňov, vzájomná akreditácia vojenských atašé s USA, zjednodušenie vízového režimu pre návštevníkov z desiatkov štátov, vrátane členských krajín EÚ a krajín Severnej Ameriky.
„Pokladať Bielorusko za čiernu dieru a ignorovať ho bolo chybou a zapríčinilo neúspech. Nenapomohlo to žiadnemu posunu dopredu v oblasti ľudských práv,“ citujú autori článku bývalého poradcu zástupcu šéfa Pentagónu Michaela Carpentera. Domnieva sa, že ďalšie ekonomické a diplomatické vzťahy s Minskom dajú Washingtonu aj nové páky vplyvu na Bielorusko v dlhodobej perspektíve.
Michael Carpenter je presvedčený, že spojenectvo s touto bývalou sovietskou republikou je scenár, ktorý bezpochyby prehodnocujú aj v Kremli, ale zatiaľ nie je jasné, ktorý konkrétny scenár si tam zvolia. „Musíme robiť to, čo môžeme, aby sme upevnili suverenitu Bieloruska,“ cituje The Foreign Policy Michaela Carpentera.
Zástupca štátneho tajomníka pre politické otázky David Hale tiež mieni navštíviť Bielorusko v septembri a prediskutovať rozšírenie diplomatickej prítomnosti a možnej výmeny veľvyslancami medzi Minskom a Washingtonom. V Štátnom departmente USA vyhlásili, že mienia podporovať suverenitu Bieloruska a pokračovať v spolupráci s bieloruskou vládou za účelom upevnenia demokratických inštitúcií. Zo svojej strany bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine John Herbst, prízvukujúc význam návštevy Boltona, ako uvádza The Foreign Policy, ho vyzval, aby nepreceňoval túto návštevu, pretože Washington nepodporuje Bielorusko vo všetkých otázkach.
Eugen Rusnák