Môj profil 
Predplatné
Pre domáci portál YLE fínsky prezident jasne vysvetlil svoj postoj: „Moja pozícia je v tom, že nemáme žiadnu potrebu, aby sme menili súčasnú politiku a prijímali rozhodnutia, ktoré nezodpovedajú záujmom našej krajiny. Rusko dalo absolútne jasne najavo, že považuje NATO ako reálnu hrozbu pre svoju bezpečnosť. Moskva nechce pripustiť ohrozenie svojich hraníc. Prečo by sme vytvárali problémy so susedmi?“ zdôraznil fínsky prezident.
Prízvukoval, že podobné otázky – vstup alebo odmietnutie vstupu krajiny do NATO – by sa mali riešiť prostredníctvom všeľudového referenda. Razantne odmietol názory, že otázku vstupu do NATO by Fínsko malo riešiť spolu so susedným Švédskom, podčiarkol, že je to záležitosť každej krajiny a každý štát zodpovedá sám za seba. Pripustil však, že výsledok referenda v jednej krajine môže ovplyvniť výsledky referenda v susednom štáte.
Fínske médiá pripomínajú peripetie ostatných mesiacov v súvislosti s otázkou vstupu Fínska do aliancie. Iba prednedávnom, 28. apríla, bola zverejnená správa, ktorú vládni poradcovia pripravili špeciálne pre premiéra Juha Petri Sipiläa, v ktorej sa zdôrazňuje, že experti, ktorí pripravovali správu, preferujú spoločné rozhodnutie Fínska a Švédska o vstupe do aliancie. V tomto dokumente sa poukazuje aj na to, že vstup do NATO by posilnil bezpečnosť týchto dvoch štátov, avšak zároveň vyvolá konfrontáciu s Ruskom.
Fínske médiá taktiež pripomínajú, že presne pred rokom, v máji 2015, vláda schválila nový program, ktorý nevylučuje vstup krajiny do NATO, avšak o 4 mesiace, v septembri 2015, premiér Juha Petri Sipilä vyhlásil, že Fínsko nemieni vstúpiť do aliancie.
Moskva ihneď reagovala na posledné správy z Helsink a ruský minister zahraničia ešte 28. apríla v rozhovore pre švédsky denník Dagens Nyheter vyhlásil, že Moskva, samozrejme, bude nútená odpovedať na prípadný vstup Fínska a Švédska do NATO a podnikne konkrétne opatrenia na zabezpečenie svojej bezpečnosti a ochrany štátnych hraníc. Podčiarkol však, že Kremeľ sa v žiadnom prípade nebude domnievať, že by Fínsko alebo Švédsko mali voči Rusku nejaké agresívne plány.
„Je v tom však rozdiel. Jedna vec je, keď na severe máme neutrálnych susedov, ale druhá vec je, keď tu budeme mať členov Severoatlantickej aliancie, ktorá v súčasnosti, má bohužiaľ, za svoj cieľ „zdržiavanie“ Ruska, ktoré označuje za hlavnú hrozbu svojej bezpečnosti. Samozrejme, je to nezmysel a Rusko nikoho neohrozuje. Preto tu nechceme mať za susedov členské krajiny NATO, ale štáty, s ktorými máme dobré susedské vzťahy,“ zdôraznil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Eugen Rusnák
.JPG)
