Atény 14. novembra (TASR) – Grécko potrebuje zmierniť súčasnú tvrdosť opatrení na zníženie rozpočtového deficitu, ak sa má jeho ekonomika rýchlejšie vrátiť na cestu rastu. Povedal to dnes šéf Inštitútu medzinárodných financií (IIF) Charles Dallara.
Podľa neho by krajiny eurozóny mali nájsť vhodnejší pomer medzi opatreniami na znižovanie rozpočtového deficitu a tými na podporu rastu. "Príliš veľký dôraz na rozpočtové škrty môže viesť k predlžovaniu obdobia recesie alebo veľmi slabého rastu," citovala agentúra AP Dallaru, ktorý vystúpil na finančnej konferencii v Aténach.
Grécko sa blíži k šiestemu roku recesie, keďže pokračujúce škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní, čo sú podmienky stanovené medzinárodnými veriteľmi, obmedzujú výdavky obyvateľstva. "Myslím si, že je potrebné urobiť všetko preto, aby sa tento stav zmenil," povedal Dallara v súvislosti s prehlbujúcou sa recesiou. "Podľa mňa by sa prísne fiškálne opatrenia mali zmierniť," dodal. Podľa neho by aj Medzinárodný menový fond (MMF) mal vo väčšej miere Grécku pomôcť a zvýšiť svoj príspevok v rámci záchranného programu.
Dallara viedol začiatkom roka rokovania o odpise časti gréckeho dlhu zo strany súkromných veriteľov. Dohoda s veriteľmi umožnila Grékom znížiť dlh približne o 100 miliárd eur. Napriek tomu však dlhová záťaž krajiny neklesá takým tempom, aký si medzinárodní veritelia predstavovali.
Eurozóna a MMF zatiaľ v princípe súhlasili s predĺžením obdobia na realizáciu súčasných úsporných opatrení z dvoch rokov na štyri, teda do roku 2016. Naďalej sú však rozdelení v tom, či krajine predĺžia o dva roky aj obdobie na zníženie štátneho dlhu na požadovanú úroveň. To znamená, že Grécko by malo stlačiť hodnotu svojho dlhu na 120 % HDP nie do roku 2020, ale 2022.
Informovala o tom agentúra AP.