Môj profil 
Predplatné
Frankfurt, Atény, Bratislava 16. júna (TASR, HSP / Ilustrácia HSP) – Nemecký finančný inštitút Deutsche Bank si myslí, že Grécko môže devalvovať menu aj bez toho, aby vystúpilo z eurozóny. Umožniť by to malo zavedenie paralelnej meny k euru.
V prípade víťazstva odporcov úsporného balíka vo voľbách, ktoré sa budú konať v nedeľu (17.6.), by takto mohla grécka vláda plniť svoje záväzky aj bez toho, aby jej medzinárodní veritelia ďalej poskytovali finančnú pomoc, uvádza sa štúdii ekonómov Deutsche Bank, zverejnenej v máji. Grécko by tak mohlo znehodnotiť svoju menu bez toho, aby vystúpilo z menovej únie.
Nová mena by sa skladala z dlžných úpisov gréckej vlády, ktoré by sa mohli ďalej predávať. Nová mena by sa na začiatku prudko prepadla voči euru. Grécka vláda by však podľa štúdie Deutsche Bank mohla novú menu posilniť solídnou rozpočtovou politikou. Ak by spoločne s ňou zrealizovala aj štrukturálne reformy, mohla by si otvoriť dvere naspäť do eurozóny. Analytici nepovažujú úplné vzdanie sa eura za pravdepodobné, pretože väčšina Grékov podporuje zotrvanie v menovej únii.
Menová reforma v Grécku by bola tvrdšia než zvyčajne
Menové reformy mávajú vážne dôsledky na obyvateľstvo danej krajiny. Grékov sa tiež tvrdo dotkne, ak ich krajina po nedeľných voľbách vystúpi z eurozóny a vráti sa k drachme. Tento proces nemožno porovnávať s prechodom drachmy na euro pred desiatimi rokmi. V roku 2002 nešlo o menovú reformu, ale len o majetok uchovávajúci zmenu meny.
Aký ťažký by bol návrat Grécka k vlastnej mene, bude závisieť predovšetkým od disciplíny obyvateľstva a jeho pripravenosti akceptovať ťažkosti spojené s takýmto prechodom. Prinajmenšom rovnako dôležitá bude aj schopnosť vlády, aby tento proces nastavila takým spôsobom, aby bol sociálne únosný a dal obyvateľstvu perspektívu.
Existuje niekoľko mechanizmov, ktoré sú súčasťou každej menovej reformy, na ktoré by sa mali Gréci v prípade odchodu z eurozóny pripraviť. Predpokladá sa pritom, že všetky domáce pohľadávky a záväzky, vrátane úverov a dôchodkov, prevedú na nové drachmy v pomere jedna k jednej.
V hypotetický deň D by sa banky zatvorili až do odvolania. Vláda zmrazí všetky eurové aktíva bánk v centrálnej banke s výnimkou kont, ktoré majú v bankách zahraniční klienti. Zmrazené eurové rezervy sa potom premenia na drachmy rovnako ako úvery centrálnej banky.
Nová mena sa potom začne obchodovať na devízovom trhu, čo povedie k jej prudkému oslabeniu. Okrem všetkých rizík, ktoré sú s tým spojené, to zároveň poskytuje šancu stabilizovať zahraničné obchodné bilancie Grécka.
Aby vláda zabránila náporu na banky, môže sporiace účty v novej meny dočasne zmraziť. Na zamedzenie odlevu kapitálu by sa zrejme zaviedli kontroly kapitálových tokov, aj keď tie nie sú zlučiteľné s pravidlami EÚ.
Počas prechodnej fázy, než sa vytlačí nová mena a dá do obehu, v Grécku by sa mohli dočasne používať označené eurobankovky. Počas tohto obdobia by boli jediným legálnym platidlom, pričom neoznačené eurobankovky by napríklad v obchode nemohli byť prijaté.
Skúsenosti však ukazujú, že takýto prechod sa neudeje bez problémov. Gréci napríklad už týždne vyberajú z bánk svoje úspory. Ľudia sa pripravujú na to, že po vystúpení z eurozóny sa istý čas budú dať kúpiť tovary každodennej spotreby a služby len za tvrdú menu. Tiež nemožno vylúčiť vznik čierneho eurového trhu. To sa zmení až vtedy, keď sa ukážu jasné signály, že s novou menou sa rozbieha aj ekonomika a že sa ekonomická a sociálna situácia obyvateľstva začína zlepšovať.
Nástup drachmy povedie i k oslabeniu našej ekonomiky
Ak by sa dlhová kríza v eurozóne prehĺbila a došlo by aj k odchodu niektorých krajín z tohto zoskupenia, výrazne by sa zhoršili aj podmienky na Slovensku. Ministerstvo financií SR v krízovom scenári predpovedá v takomto prípade spomalenie rastu hospodárstva na 0,4 % v tomto roku a jeho prepad o 3,9 % v roku 2013.
“Ak by sa dlhová kríza v periférnych krajinách eurozóny ďalej stupňovala a niektoré krajiny by prípadne opustili menovú úniu, mohlo by dôjsť k výraznému zhoršeniu ekonomického vývoja u našich najdôležitejších obchodných partnerov,” upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP) rezortu financií.
Zahraničné inštitúcie, ktoré sa s podobnými krízovými scenármi zaoberali, odhadujú pokles hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny kumulatívne o 1 až 11 % za roky 2012 až 2013, a to v závislosti na počte odchádzajúcich krajín. Ministerstvo financií počíta s kumulatívnym poklesom ekonomiky eurozóny o 3,5 % do roku 2013, s poklesom ceny ropy na 95 USD za barel a so znehodnotením kurzu eura na 1,1 USD/EUR.
“Recesia v eurozóne by viedla k poklesu slovenského exportu cez kanály zahraničného dopytu a straty cenovej konkurencieschopnosti. Zhoršenie situácie na trhu práce a znížená dostupnosť úverov by obmedzili domáci dopyt. Rast cien by bol kvôli recesii nižší,” vysvetlil IFP.
.jpg)
.JPG)
