Počas slávnostného galavečera v budove Slovenskej filharmónie pri príležitosti osláv 90 rokov organizovaného hokeja na Slovensku rozšírili SSSH v kategórii tréner bývalí kormidelníci národného tímu Július Šupler a Ján Filc, v kategórii hráč Oto Haščák a v kategórii funkcionár kľúčová postava pri rozvoji ľadového hokeja na území SR Ferdinand Marek. Toho uviedli do Siene slávy in memoriam.

Dlhoročný reprezentačný útočník Oto Haščák strelil v roku 1994 dva slávne góly, ktorými zariadil víťazstvo 2:1 nad Bieloruskom v rozhodujúcom súboji C-kategórie MS a postup do “béčka”. “Duel v Poprade bol pamätný, ľudia mi ho doteraz pripomínajú. No nielen ten zápas, ale celý rok bol pre mňa výnimočný. S reprezentáciou sme hrali veľmi pekný hokej, postúpili sme z céčka. Bol to najvydarenejší rok v mojej kariére,” vrátil sa Haščák k najpamätnejšiemu momentu hráčskej kariéry. V roku 1994 mal tú česť, že ho ako prvého hráča v histórii vyhlásili za Hokejistu Slovenska.

“Nechce sa mi veriť, že 25 rokov tak rýchlo prešlo. Uvedenie do Siene slávy je pre mňa veľkou cťou, musím sa poďakovať všetkým spoluhráčom a trénerom, ktorí ma viedli. Tí všetci boli v mojej kariére podstatní, ale najdôležitejšia je rodina, ktorá vás v kľúčových chvíľach podrží. Ďakujem preto mojim rodičom, bohužiaľ, mama pred mesiacom zomrela, takže jej patrí vďaka tam hore,” poslal odkaz do neba 55-ročný Haščák, ktorý v súčasnosti pôsobí ako skaut klubu NHL New York Rangers.

Šesťdesiatosemročný Šupler v roku 1993 ako prvý z trénerov prevzal kormidlo slovenskej reprezentácie a dokázal ju v najrýchlejšom možnom čase priviesť z C- a B-kategórie MS až do “áčka”. “Odhadujem, že počas mojej trénerskej kariéry prešlo mojimi rukami 1200 ľudí. Bolo to krásne, mal som to šťastie, že som mohol robiť hokej, ktorý milujem. Moja manželka mi hovorí, že moje hobby je zároveň mojou prácou. Čo môže byť krajšie,” poznamenal Šupler.

Práve svojej manželke najviac vďačí za všetky svoje dosiahnuté úspechy: “Spolu s mojimi deťmi vždy pri mne stála a podporovala ma v trénerskej práci. Keď sa vyhráva, máte veľa priateľov, ale po prehrách nemáte s kým ísť ani na pivo. Večer po prehratom zápase zaspíte rýchlo, lebo ste taký unavený… Iba žena kontroluje, či ešte žijete. Vtedy vám nikto neporadí, musíte si poradiť sami, jedinou oporou je vtedy rodina. Pri každom mojom titule, či v Trenčíne, so Slovanom, či po triumfe v Memorial Cupe pri mne rodina stála. Najbolestnejším momentom bola prehra s Ruskom vo štvrťfinále ZOH 1994 v Lillehammeri,” lovil v spomienkach.

Šesťdesiatšesťročný Filc priviedol ako hlavný tréner slovenský hokej k najväčšiemu úspechu v ére samostatnosti – zisku titulu majstra v Göteborgu 2002. Už dva roky predtým doviedol reprezentačný A-tím k jeho prvej medaile z MS – striebru v Petrohrade. Vo svojej kariére vysoko kladie aj štvrté miesto zo ZOH 2010 vo Vancouveri. “Musím sa poďakovať všetkým, ktorí mi umožnili stať sa trénerom, teda najmä svojej manželke, rodine, rodičom a ďalším ľuďom, ktorí boli pri mojich začiatkoch. Takisto vďaka patrí všetkým funkcionárom, ktorí pomáhajú robiť slovenský hokej takým, akým je. Vďaka nim sa hokej dostával do priazne fanúšikov a celej verejnosti. Ďakujem aj mojim bývalým asistentom na reprezentačnej striedačke Františkovi Hossovi, Ľubomírovi Pokovič a ďalším, ktorí mi pomohli vytvoriť úspešnú partiu,” uviedol Filc.

Vrcholom jeho kariéry bol zlatý Göteborg 2002: “Nielen finálový duel s Ruskom, ale i semifinálový súboj so Švédmi boli momenty, ktoré po nešťastnom vystúpení na olympijskom turnaji v Salt Lake City nejakým spôsobom rozhodli o tom, že šampionáte bude pre nás úspešný a nasmerovali nás k zisku zlata. V našich končinách sa málo hovorí o ZOH vo Vancouveri. Aj keď sme na medailu nedosiahli, to naše vystúpenie malo najvyššiu kvalitu. Bola to z našej strany visačka svetového hokeja.”

Kedy sa slovenský hokej dočká podobných úspechov, zostáva podľa Filca otázne. “Ja by som bol určite veľmi rád, keby sa nám opäť podarilo získať alebo priblížiť k zisku medaily. Ale bol by som rád, aby sa to stalo ako dôsledok kvality, nie ako jeden skok, po ktorom bude opäť nasledovať dlhá pauza. Aby úspechy prišli ako výsledok systematickej práce, jednak v oblasti vzdelávania hráčov, jednak v oblasti práce klubov. Bolo by výborné a veľmi by som sa tešil, keby sa reprezentačná osemnástka dostala čo najskôr späť do elitnej kategórie MS, ale úplne najlepšie by bolo, ak by to prišlo ako dôsledok veľkého množstva kvalitných hráčov, ktorí by mali hokejovú perspektívu. Je dôležité, aby sme takto šport vnímali,” dodal Filc.