Rozhovor s Oliverom Andrásym: O tom, ako z farizejských podporovateľov potratov urobil pro-liferov, o novej vláde a politickom boji u nás a v USA

Bratislava 17. júna 2020 (HSP/Foto:Facebook-Oliver Andrásy)

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s bývalým moderátorom a humoristom Oliverom Andrásym, ktorý v poslednom čase podráždil liberálov svojimi konzervatívnymi názormi. V rozhovore sa dozviete, ako sa Andrásymu podarilo z podporovateľov potratov urobiť „pro- liferov“, prečo si myslí, že homosexuáli by teoreticky mohli zapríčiniť vymretie ľudstva, či to, ako sa mu pozdáva doterajšie vládnutie premiéra Igora Matoviča a ako vníma protesty „Black lives matter“ v USA    

Nedávno ste sa na Facebooku zastali Maroša Kramára, po tom čo feministky začali hystericky šalieť kvôli jeho incidentu v TV JOJ . Považujete tieto výkriky feministiek o sexuálnom obťažovaní žien za prehnané?

Áno, určite, pretože to, čo sa stalo, v kontexte, v ktorom sa to stalo, je naozaj prehnané a dokonca si myslím, že to živí aj bulvár, ktorému to vyhovuje. Ja si, pri všetkej úcte k ženám, myslím, že k žiadnemu sexuálnemu obťažovaniu nedošlo, čo napokon potvrdila aj samotná tá maskérka. Čiže ktosi tu  naozaj urobil z komára somára.

Prednedávnom ste v statuse na Facebooku skritizovali známu gender aktivistku a feministku Oľgu Pietruchovu. Čo sa vám na nej nepáči ?

No mne sa nepáči hlavne to, že ona ako známa propagátorka potratov nemá na ľudí rovnaký meter. Iný má na seba a úplne iný na ostatné ženy. Keď som tak ironicky poznamenal, že mňa o potrebe potratov v relácii Do kríža presvedčila do tej miery, že by som zaplatil potrat jej matke (čo bol len taký žart a nikdy by som to samozrejme i neurobil), tak sa cítila nanajvýš urazená. Ale prečo? Ona predsa propaguje potraty, nie ja! Ja som chcel poukázať len na to, že ona podporuje potraty pre iných, ale pokiaľ by sa to týkalo jej, tak zrazu už je situácia úplne iná.

Pri tých potratoch všeobecne platí, že keď sa teoreticky povie, že pôjde niekto na potrat, pričom ani nevieme o koho ide, že to je nejaké anonymné stvorenie, ktoré nemá ani meno, tak sa to mnohým zdá, že je to normálne. Keď zrazu sa hovorí o konkrétnom človeku, napríklad o pani Pietruchovej, tak zrazu aj tým, čo sú za potraty, to pripadalo hrozné. Čo je mimochodom správna reakcia, ale v ich prípade farizejská. Nie je normálne, že tvora, ktorý už má hlavu, ruky, prsty , nohy, zrazu niekto zabije. To je vražda podľa mňa. A tým, že je to dopredu naplánované, tak hádam, je to aj úkladná vražda.

Tým, že som to dohnal ad absurdum, že som tam dal konkrétneho človeka, paradoxne, čo veľmi pekne napísal pán doktor Chromík, som zrazu aj z tých, čo podporujú potraty, urobil “pro-liferov”, keď si uvedomili, že to nie je len nejaký anonymný človek, ale konkrétny. Ale ono je to v každom prípade konkrétny človek, len je zabitý v takom štádiu, že ešte nemá meno a nie je známy ako pani Pietruchová.

Ako si vysvetľujete, že sa do vás pustili aj všetky mainstreamové médiá, aj keď bežní ľudia sú hodnotovo nastavení úplne inak? Koho záujmy zastupujú tieto médiá?

To je veľmi zvláštne, ja sám sa tomu mierne čudujem, že o čo tam ide. Naozaj za tým nechcem hľadať nejakú nadnárodnú konšpiráciu, ale fakt je, že tie takzvané mienkotvorné médiá sú veľmi neobjektívne a kopú len za jeden klub. Dosť ma to trápi, lebo sám som vyštudovaný novinár a beriem to aj ako ich profesionálne zlyhanie. Snažím sa to ospravedlniť tým, že v prípade potratov ide o jednoduchú logiku, že v týchto médiách pracujú ženy, ktoré teoreticky môžu neplánovane otehotnieť, a pracujú tu aj muži, ktorí teoreticky môžu nejakú ženu neplánovane priviesť do druhého stavu a potom by museli platiť alimenty. Tak si povedia, radšej nech je povolený potrat a vec bude vyriešená, zametená pod koberec. Je to síce hnusné a vypočítavé, ale zároveň to aj zodpovedá ľudskej povahe. Bohužiaľ.

Ste za to, aby boli na Slovensku potraty zákonom zakázané?

V zásade áno, ale malo by to mať výnimky, napríklad v prípade znásilnenia… a samozrejme aj v nejakých závažných zdravotných prípadoch, keby došlo k ohrozeniu života matky. Ale určite nie v takom prípade, že napríklad kolegovia idú na teambuilding, tam sa krížom-krážom “tímbildujú”;; a potom, keď zrazu niektorá otehotnie, tak si povedia: „Nevadí však pôjde na interrupciu a vyriešené.“ To by tak asi byť nemalo. Viete, za 62 rokov života som dospel k niektorým poznaniam a jedno z tých najzásadnejších je to, že ľudia sa vždy správajú tak, ako sú nastavené pravidlá: keď je výhodné byť grázlom, tak je veľa grázlov, keď je výhodné byť slušným človekom, tak prevažujú slušní. No a keď bude potrat nemožný, alebo veľmi problematický, tak tých neželaných tehotenstiev bude podstatne menej. Ja si aspoň tak myslím.

Liberáli chcú potraty ponechať a naopak žiadajú napríklad registrované partnerstvá pre homosexuálov, adopcie detí homosexuálmi a ďalšie LGBTI požiadavky. Čo na to hovoríte. Mali by mať homosexuáli tieto vymoženosti?

Podľa môjho názoru určite nie. Viete, LGBTI komunite ide hlavne o jedno. Aby vzťah muža s mužom a vzťah ženy so ženou  bol hodnotený na tej istej úrovni ako vzťah muža a ženy. Že to je vlastne to isté, ako keď má niekto rád jabĺčka a iný zase hrušky. Že je to vlastne jedno, každý si môže vybrať. Ja ale hovorím, že to ani náhodou nie je to isté, pretože keby všetci ľudia na svete boli len heterosexuáli, tak sa nič nestane, ale keby všetci ľudia boli homosexuáli, tak v prvej generácii vymrie ľudstvo. A sami uznáte, že v tom je naozaj veľký rozdiel.

Že homosexuáli vždy boli a budú, to je nepopierateľná pravda. Ja by som si nikdy nedovolil odsudzovať homosexuálov, tobôž sa im nejako vysmievať, či ich ponižovať. Z histórie vieme, že medzi homosexuálmi boli mimoriadne osobnosti ako napríklad môj obľúbený hudobný skladateľ Čajkovský, alebo Leonardo da Vinci, či zo Slovenska vynikajúci herec i človek Miško Dočolomanský. Asi ťažko môžeme takýchto úžasných ľudí nejako odsudzovať. Ale práve prístup Miša Dočolomanského, ktorého som pomerne dobre poznal, jeho prístup k homosexualite je hodný nasledovania. On o tom nikdy a nikde nehovoril, verejne ste ho ani raz nevideli so žiadnym mužom a čo si robil vo svojej spálni, to do toho nikto nemá právo hovoriť, to je jeho vec. Dovolím si povedať, že bolo pre neho nemysliteľné, aby sa zúčastňoval nejakých demonštrácií (Gay-pride, pozn.red.). Tak ako on prežíval tú svoju homosexualitu, by malo byť príkladom a tak by to mali prežívať všetci.

Ste jeden z mála známych osobností, ktorý otvorene prejavuje svoje konzervatívne názory. Prečo ostatné celebrity mlčia? Sú všetci liberáli, alebo sa niečoho boja?

Neviem sa k tomu vyjadriť. Viete, nikomu nevidíte do hlavy, musíte sa ich opýtať. Za seba môžem povedať, že som osudu vďačný, že som úplne slobodný a môžem povedať to, čo si naozaj myslím. Bez ohľadu na popularitu alebo nepopularitu. Hoci, možno vás tým prekvapím, už dávno som nemal toľko podporných a uznanlivých telefonátov ako v posledné dni a to dokonca aj od ľudí, pri ktorých by som to ani vo sne nečakal.

A vy sa nebojíte?

Čoho by som sa bál?

Toho mediálneho lynču.

Ja si myslím, že keď niečomu verím, tak musím znášať aj dôsledky. Som luterán a Luther povedal: Tu stojím, inak nemôžem…

Čo hovoríte na súčasnú vládu, o ktorej niektorí hovoria, že je až príliš konzervatívna? Myslíte si, že presadí nejaké konzervatívne zákony, respektíve pro-life zákony ?

Uvidíme, lebo hovoriť o tejto vláde, že je konzervatívna, je trochu odvážne tvrdenie. Podľa mňa OĽaNO nie je žiadna konzervatívna strana, až na pani Záborskú a ľudí okolo nej. Za ľudí jednoznačne nie je konzervatívna strana, SaS už vôbec nie, jedine Sme rodina sa tak tvári, aj to v podstate len zásluhou pána Krajniaka. On vzišiel z prostredia KDH, on je asi úprimne konzervatívny a pán Kollár sa k nemu pridružil. Takže som prekvapený, že táto štvorica je považovaná za konzervatívnu vládu. Keď si zoberiete matematicky, tak zo 4 strán, minimálne 2 a pol z nich nie sú nejaké konzervatívne.

Ako hodnotíte doterajšie vládnutie premiéra Igora Matoviča?

Ťažko sa to hodnotí, pretože nastúpil v nie štandardnej situácii. Niektoré jeho kroky svedčia o tom, že mu troška zachutila moc viac, ako by možno bolo zdravé. To sme videli napríklad vo vzťahu k pánovi Sulíkovi: keď niečo povedal pán Sulík, tak to neplatilo, potom sa počkalo 5 dní, aby ľudia zabudli, a Matovič povedal to isté, čo povedal Sulík – a potom to už platilo. Ale proste musel to povedať Matovič. Platí len to, čo povie Matovič a kým to Matovič nepovie, vlastne to neplatí… Ale inak im držím palce, aby dobre vládli a zbavili Slovensko korupcie.

Vy nezvažujete vstup do politiky?

Samozrejme, že som nad tým rozmýšľal. Ale ja nie som človek, ktorý dobre znáša kolektív. Ja som taký individualista. A keby teraz som mal byť konfrontovaný s otázkou, že prečo náš okresný tajomník vo Svidníku kradne, tak by som sa necítil dobre. Zlodejiny neznášam, ale keby sme boli na jednej lodi, tak asi by som sa ho musel zastávať, a to by som ja nechcel. Obhajovať zlodejov. Dúfam, že ako-tak viem obhájiť svoje názory a svoje konanie, ale keby som mal obhajovať názory a konanie iných, asi by som sa necítil príjemne. Takže ja radšej zostávam sám za seba, ja som sa v spolkoch nikdy necítil dobre.

Na záver ešte niečo zo zahraničia. Sledujete aktuálnu situáciu v USA ohľadom protestov „Black lives matter“ ?

Áno.

Ako to vnímate? Podporujete protestujúcich, alebo políciu?

V Amerike podľa môjho názoru nie je nejaký rasizmus, určite nie väčší ako v iných krajinách. Už len tým, že si svojho času zvolili černocha, respektíve Afroameričana (Baracka Obamu, pozn.red.) za prezidenta. To, čo sa tam deje, by som prirovnal ku vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice u nás. Tá vražda bola len tá iskra, ktorá odpálila nálož. Ale tá nálož, ten pocit krivdy, tá korupcia, tá neprávosť, to všetko bolo v spoločnosti nahromadené už dávno.

Nebola podľa vás tá vražda černocha skôr zneužitá na politické účely?

No tak … bola u nás vražda Kuciaka využitá na politický boj? …No tak bola. Ale taký je politický život. Keď zavraždili v Sarajeve následníka trónu Františka Ferdinanda de Este, kto by si bol vtedy myslel, že niečo také vyvolá prvú svetovú vojnu, rozpad dovtedajšej Európy za cenu miliónov obetí?! No nikto. A už vôbec nie cisár František Jozef. Ale napriek tomu sa to stalo. Vedel by som nájsť veľa podobných prípadov z histórie, lebo história je veľká učiteľka. Preto každej vláde by som radil, aby jej ministri po večeroch študovali históriu.

Jedno sú pokojné protesty, ale zas v USA a už aj v Európe sú násilné protesty, protestujúci rabujú obchody, pália policajné autá, ničia sochy, je to podľa vás v poriadku?

To určite nie je dobré, ale tá vražda bola len taký katalyzátor, čiže asi tam niekde pod povrchom sú v spoločnosti problémy a týmto sa ventilujú. Pravdepodobne súvisia s istou sociálnou frustráciou mnohých ľudí, teda s tým, že sú beznádejne chudobní a chudobní zostanú do konca sveta. Ja o sebe rád vyhlasujem, že som pravičiar, čo asi aj som, ale keď som niekoľkokrát navštívil Južnú Ameriku, tak som pochopil, že model, v ktorom je niekoľko miliardárov a zvyšok obyvateľstva sú žobráci, nie je dobrý. Dokonca ani pre tých miliardárov, lebo musia žiť za vysokými múrmi, na ktorých je ostnatý drôt napustený elektrickým prúdom. A okolo SBSka so samopalmi. To nie je život, po ktorom by ktokoľvek túžil. Na toto by sme nemali zabúdať.

Samuel Gdovin