Evanjelizátor Škripek vyzýva zbrojiť proti Rusku a zvýšiť sankcie

Brusel 29. novembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Poslanec Európskeho parlamentu Branislav Škripek, ktorý často vystupujeme v mene tradičných kresťanských hodnôt sa v otázke sporu okolo zadržaných ukrajinských lodí v Azovskom mori postavil na stranu zavedenia ďalších sankcií voči Rusku a na stranu zbrojenia

Branislav Škripek vyhlásil, že ruská asertivita vo sférach vplyvu rastie. “Prvotná odpoveď Európskej únie by mali byť ozajstné sankcie,” domnieva sa politik z hnutia OĽaNO.

“Narážam tým najmä na tiché pokrytectvo nemeckého projektu Nordstream 2, kde s Ruskom veselo spolupracujeme a teda z Ruskej federácie činíme strategického obchodného partnera v energetike.”

To je podľa slovenského poslanca EP signál pre nás, že “riadne vyzbrojená a moderná armáda je nevyhnutnou podmienkou korektných susedských vzťahov s Ruskom”.

“Preto je naše členstvo v NATO a plnenie záväzku investovať do obrany 2% HDP v najbližších rokoch absolútne kľúčové,” napísal Škripek na sociálnej sieti.

Škripek sa pritom k zahraničnej politike nevyjadruje príliš často. Jeho hlavnou agendou je paradoxne konzervativizmus, obhajoba kresťanských koreňov Európy a v EP patrí k najvýraznejším kritikom Istanbulského dohovoru.

V stredu vo videu na Facebooku uviedol, že o kontroverznom dohovore sa opäť hovorilo v pléne EP, pričom na uzavretom rokovaní mnohí poprední predstavitelia EP a EK zdôrazňovali nutnosť prijatia dokumentu. “Zosmiešňovali sa návrhy a názory štátov a odborníkov, ktorí odmietajú ratifikáciu tohto dohovoru,” dodal.

Podľa Škripeka stále prebieha odborná diskusia na právnej úrovni ohľadom vysvetlenia a ustanovenia pojmu gender a tvorcovia dokumentu pracujú s námietkami, tak aby sa našiel spoločný prienik a aby bolo možné dokument schváliť kvalifikovanou väčšinou.

“Stále je tu však viditeľná snaha vytvoriť nátlak na štáty. Napríklad kontrolný mechanizmus, resp. komisia, ktorá má kontrolovať dodržiavanie spolupracuje s 25 mimovládkami z celej EÚ, ktoré majú vypracovať materiály. ktoré budú vysvetľovať a odstraňovať, v čom je Istanbuslký dohovor zlý, a zároveň budú šíriť pozitívne posolstvo, aký je dobrý,” uviedol Škripek s tým, že sa informoval, či sú medzi týmito mimovládkami aj také, ktoré nesúhlasia s dohovorom.

Inštitúcie podľa nehu chcú presadzovať jediný spôsob riešenia a to ratifikovať Istanbulský dohovor a vytvárajú tak nátlak voči zvrchovaným štátom. Škripek dodal, že napríklad bulharská vláda k tomuto dokumentu vyhlásila, že nemôže byť prijatý, nakoľko je v rozpore s tamojšou ústavou.

Jeho nekonzistentnosť v presadzovaní hodnôt sa tiež prejavila v otázke zákazu potratov, kedy sa skôr prikláňal k názoru, že ich zakázať netreba, lebo zákazom “nič nevyriešime”, no v otázkach životného prostredia hlasoval v EP za prísny zákaz predaja istého typu kosačiek, ktoré sú u nás často používané, pre zvýšenú ochranu životného prostredia.