„Komisia EÚ sa zrazu rozhodla dôrazne presadzovať Pakt stability a rastu z dôvodov, ktoré dokáže vysvetliť len šikovný politik. Po viac ako dvoch desaťročiach, keď sa pakt presadzoval selektívne alebo sa jednoducho nepresadzoval vôbec, sa Komisia zjavne rozhodla, že fiškálna zodpovednosť je nevyhnutná prednosť,“ konštatuje Larson.

Európska únia je plná krajín, ktoré porušovali a porušujú Pakt stability a rastu. Od roku 2002 sa len jednému zo súčasných členských štátov EÚ podarilo každý rok dodržiavať podmienky vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Touto krajinou je Švédsko.

Dánsko, Estónsko a Luxembursko iba raz porušili jedno z dvoch fiškálnych pravidiel paktu: deficit nesmie byť vyšší ako 3 % HDP a verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP. „Naopak, od roku 2002 viacero krajín porušilo pravidlá týkajúce sa dlhu alebo deficitu aspoň v polovici prípadov,“ podotkol Larson.

„Je dôležité to mať na pamäti, keď sa zaoberáme správou Komisie o jej novom záujme o presadzovaní Paktu stability a rastu,“ uviedol.

„Výber krajín, na ktoré sa Komisia zameriava, je však zahalený rúškom tajomstva,“ poznamenal autor.

Stanovisko Komisie

Uveďme teda najprv stanovisko Komisie a jej vysvetlenie pravidla rozpočtového deficitu: „Kritérium deficitu je dodržané, ak deficit verejných financií za predchádzajúci rok (2023) a plánovaný deficit na bežný rok (2024) nepresiahnu 3 % HDP. Ak niektorý štát toto kritérium prekročí, teda výška deficitu bude nad 3% HDP, Komisia skúma, či pomer deficitu výrazne a kontinuálne klesá a približuje sa k referenčnej hodnote,“ vysvetľuje EK.

Komisia má tiež určiť, do akej miery je nadmerný deficit „výnimočný a dočasný“. „Ak je dlhodobý trend priaznivý, súčasné porušenie pravidla o deficite sa môže považovať za dočasné. V tom prípade nie je dôvodom na prijatie opatrení na presadzovanie pravidiel na základe Paktu,“ uvádza EK.

Pokiaľ ide o pravidlo zadlženia, členský štát ho dodržiava, „ak hrubý dlh štátnej správy neprekročí 60 % HDP“ v jednom roku. Pre subjekty porušujúce toto pravidlo je záchranou pomer dlhu k HDP, ktorý „sa dostatočne znižuje a uspokojivým tempom sa približuje k referenčnej hodnote“.

Stručne povedané : „Ako je uvedené v Zmluve o Európskej únii a v tejto správe Komisie, tieto dve fiškálne pravidlá sú dostatočne transparentné, aby sme im všetci rozumeli. Pre Komisiu by tiež malo byť jednoduché ich nestranne presadzovať voči všetkým členom EÚ, ktorí ich porušujú,“ konštatuje Larson.

Žiaľ, keď sa bližšie pozrieme na plánované presadzovanie Paktu stability a rastu Komisiou, nádej na nestrannosť sa zmenšuje, poznamenal. „Komisia uvádza zoznam 12 krajín, ktoré chce „posúdiť“ z dôvodu „dodržiavania“ týchto kritérií . Spomedzi nich je skupina 7 členských štátov vyčlenená ako obzvlášť „neposlušná“: „Komisia má v úmysle v júli navrhnúť začatie konania vo veci nadmerného deficitu tým, že navrhne Rade, aby prijala rozhodnutie podľa článku 126 ods. 6, ktorým sa zistí existencia nadmerného deficitu v prípade Belgicka, Francúzska, Talianska, Maďarska, Malty, Poľska a Slovenska.“

Autor poukázal na to, že každá z 12 krajín je síce podrobne zhodnotená, ale hodnotenie nepridáva žiadne informácie, ktoré by čitateľovi pomohli pochopiť, prečo bola vybraná práve táto krajina. „Každé hodnotenie krajiny je doplnené krátkou zmienkou o pomeroch deficitu a dlhu, ktoré sa vzťahujú na Pakt stability a rastu, ale prakticky celé hodnotenie je venované, úprimne povedané, fiškálnym drobnostiam. Dôležitým číslam týkajúcim sa dlhov a deficitov sa venuje len okrajová pozornosť,“ uviedol.

Dodal, že to považuje za záhadné a jeho záujem to preskúmať sa ešte zväčšil, keď sa pozrel na skutočné čísla dlhu a deficitu, ktoré Komisia zahrnula do svojej správy. „Komisia nie je jednotná v tom, ako interpretuje pakt pri hodnotení príslušných krajín,“ odhalil.

Maďarsko

„Vezmime si ako príklad Maďarsko. Ich konsolidovaný deficit verejných financií dosiahol v roku 2020 úroveň 7,6 % HDP. Bol to rok umelého, pandémiou spôsobeného zastavenia hospodárskeho rastu. Všetky krajiny s určitými hospodárskymi obmedzeniami zaznamenali prudký nárast rozpočtových deficitov. Z hľadiska fiškálnej stability nie je otázkou, aký veľký bol deficit v tom roku, ale akým smerom sa odvtedy vyvíjal,“ poznamenal Larson.

Maďarský rozpočtový deficit v roku 2022 klesol na 6,2 %, ale v roku 2023 mierne stúpol na 6,7 %, údajne v dôsledku dočasného spomalenia rastu HDP.

Komisia na to vo svojom „hodnotení“ Maďarska upozorňuje, ale jej dôvodom je motivovať Maďarsko, aby sa dostalo pod prísny fiškálny dohľad Komisie.

„Z technického hľadiska, ak sa pozrieme striktne na fiškálne limity predpísané v Pakte stability a rastu, Maďarsko skutočne porušuje oba z nich. Ako však Komisia jasne uviedla v citovaných pasážach, na fiškálnych trendoch vlády záleží prinajmenšom rovnako ako na skutočných číslach deficitu a dlhu,“ poznamenal.

Z hľadiska trendov sa Maďarsku v posledných 10 rokoch darilo dostatočne dobre na to, aby krajina nebola na zozname EÚ ako nevypočítateľný rozpočtový prípad. „Konsolidovaný dlh maďarskej verejnej správy dosiahol v roku 2011 úroveň 80,3 %; do roku 2019 sa znížil na 65,3 % HDP. Ak by nedošlo k pandémii, v súčasnosti by Maďarsko malo dlh výrazne pod úrovňou 60 %,“ myslí si Larson.

Inými slovami : „Neexistuje žiadny skutočný dôvod, aby Komisia zaradila Maďarsko na rovnaký zoznam ako Francúzsko, ktoré je najväčším porušovateľom fiškálnych pravidiel v Európe,“ dodal.

Malta

Ešte zvláštnejší prípad máme na Malte. Na základe údajov Eurostatu boli posledné rozpočtové deficity maltskej konsolidovanej vlády takéto: 7,5 % v roku 2021, 5,5 % v roku 2022 a 4,9 % v roku 2023. „Inými slovami, pozorujeme klesajúci trend smerujúci k hranici 3 % deficitu HDP,“ uvádza Larson.

Pripomenul, že pred pandémiou v roku 2020 a jej umelým zastavením hospodárskeho rastu sa Malta mohla pochváliť dobrými verejnými financiami. Po tom, čo väčšinu obdobia rokov 2008 až 2012 vykazovala deficity presahujúce 3 % HDP, vláda postupne eliminovala rozpočtový deficit a od roku 2016 štyri roky po sebe dosahovala rozpočtové prebytky.

„Niet pochýb o tom, že vláda vo Vallette dokáže riadiť svoje verejné financie. Vzhľadom na jej výsledky je zvláštne, že Komisia ju zaraďuje na zoznam svojich „najväčších“ fiškálnych vinníkov,“ konštatuje autor.

Toto rozhodnutie sa stáva ešte nepochopiteľnejším, keď sa pozrieme na dlhovú situáciu Malty : V roku 2021 predstavoval maltský dlh 53,9 % HDP. Pomer dlhu k HDP odvtedy v skutočnosti mierne klesol, a to na 51,6 % v roku 2022 a 50,4 % v roku 2023. „Od roku 2014 Malta neporušila pravidlo o dlhu stanovené v Pakte stability a rastu,“ dodal.

A čo Francúzsko a Grécko?

„Prečo sú teda na rovnakom zozname ako Francúzsko, ktoré od roku 2002 každoročne dosahuje deficit vyšší ako 60 % HDP? ,“ pýta sa.

„Francúzska vláda tiež prekročila hranicu 3 % rozpočtového deficitu celkovo 18x za posledných 22 rokov,“ poznamenal.

„V neposlednom rade, prečo na zozname nie je Grécko?,“ pýta sa ďalej autor.

„ So štátnym dlhom, ktorý v súčasnosti dosahuje 162 % HDP, a s rozpočtovým deficitom za posledné štyri roky sa zdá, že si miesto v tomto zozname zaslúži viac ako Maďarsko. Ak na trendoch nezáleží, potom by pomalé zlepšovanie pomeru gréckeho dlhu a deficitu nemalo mať žiadny význam…,“ dodal.

V závere textu sa autor vyjadril, že pevne dúfa, že Komisia prehodnotí svoje plánované kroky v porovnaní so zvoleným súborom hospodárskych cieľov. „Vyžadovanie ich plnenia môže znamenať len jedno: výrazne prísnejšiu fiškálnu politiku v čase, keď Európa stojí na pokraji novej recesie.“

Prečítajte si tiež :

• Experti varujú: Blíži sa koniec blahobytu. Európu čaká nezávideniahodná budúcnosť
• Euros & Dollars: Putin vyhlasuje ekonomickú vojnu Amerike