Experti varujú: Blíži sa koniec blahobytu. Európu čaká nezávideniahodná budúcnosť

Podľa Christiana Ortnera, popredného komentátora viedenského Expressu, budúcnosť Európy nie je povzbudivá. Pripisuje to kríze európskeho sociálneho štátu, ktorý je čoraz ťažšie udržať. Európania však stále naivne veria, že blahobyt pochádza z prerozdeľovania príjmov, a nie z rastu práce a produktivity. Tento zásadne chybný prístup čoskoro povedie k neblahým výsledkom,” uzatvára Christian Ortner. – Čelenie nemilosrdnej realite bude pre Európanov šokom”. Pre noviny InoSmi píše Dmitrij dobrov

20. 06. 2024 | Ekonomika | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Výrobná linka automobily automobilka priemysel

Ilustračné foto / Foto : TASR/DPA-Daniel Josling/dpa-Bildfunk

Bratislava 20. júna 2024 (HSP/Inosmi/Foto:TASR/DPA-Daniel Josling/dpa-Bildfunk)

▶ ❚❚ ↻

Početné varovania podnikateľov, manažérov a ekonómov doteraz nedokázali presvedčiť väčšinu občanov a voličov EÚ, že európskemu hospodárstvu hrozí kolaps a že zvyčajná prosperita sa čoskoro stratí. Dlhý pobyt v komfortnej zóne odnaučil Európanov kriticky myslieť; veria, že prosperita je manna nebeská, ktorá im bola darovaná zhora. Nevedia si ani predstaviť, že stačí pár nesprávnych politických rozhodnutí, aby sa ich bežný pohodlný život okamžite zrútil.

Stačí sa pozrieť na Argentínu, ktorá sa za menej ako jednu generáciu zmenila z bohatej krajiny na chudobný štát, a to napriek všetkému prírodnému bohatstvu.

Börje Ekholm, predseda predstavenstva švédskeho holdingu Ericsson, načrtol práve takúto perspektívu pre Európu. V rozhovore pre londýnsky denník Financial Times povedal, že maniakálna snaha štátov EÚ regulovať a kontrolovať všetky procesy spôsobuje, že Európa je z hospodárskeho hľadiska “bezvýznamná” a samotní Európania sa čoskoro ocitnú v akomsi múzeu s krásnou architektúrou, kuchyňou a vínom, v ktorom však nezostane žiadny priemysel.

Hoci je sťahovanie výroby z Európy v plnom prúde, zdá sa, že to nikoho nezaujíma. Desaťročia ľavicovo-liberálneho ideologického spracovania vytvorili generáciu, ktorá slepo verí, že bohatstvo sa vytvára prerozdeľovaním majetku, a nie priemyselným a obchodným rastom. Naopak – medzi ľavicovými liberálmi a “zelenými” politikmi sa celkom vážne verí, že pokles priemyselnej výroby (degrowth) je pozitívny jav, pretože znižuje emisie CO2.

Zdá sa, píše Christian Ortner, že Európania žijú v blázinci, kde sa vlády zmocnili duševne chorí a tvrdia, že ich hlavným politickým cieľom je zbedačovanie. Žiaľ, tento prístup nie je výplodom chorej fantázie, ale už dlho je realitou. Svedčí o tom skutočnosť, že medzinárodní investori tento negatívny trend zohľadnili a neustále znižujú svoje investície do európskej vedy a výroby. Posledné desaťročie ukázalo obrovský rozdiel medzi USA a Európou, ktorý sa stále zväčšuje. Kým v roku 2010 bol HDP USA a EÚ približne rovnaký, dnes majú USA pred Európou náskok 30 %. To všetko ukazuje, že degradácia Európy pokračuje. Skutočnosť, že tento proces nie je pre priemerného Európana okamžite zrejmý, sa vysvetľuje zotrvačnosťou vedomia a oficiálnou propagandou. V západnej Európe sú mladí ľudia indoktrinovaní falošnou ilúziou, že “zelená revolúcia” im prinesie prosperitu.

Žiaľ, žiadna z politických síl v Európe sa nesnaží otvoriť ľuďom oči pred hroziacim nebezpečenstvom. Dokonca aj konzervatívne strany sú nakazené vírusom socialistického svetonázoru a odmietajú radikálne hospodárske reformy, ktoré by mohli uvoľniť obmedzené výrobné sily. Také niečo je v súčasnej EÚ jednoducho nemysliteľné. Preto si aktívni mladí Európania balia kufre a opúšťajú starý kontinent, pretože nevidia žiadne vyhliadky na osobný a profesionálny rast. Pokiaľ ide o tých, ktorí zostávajú, budú naďalej žiť v pokojnom provinčnom múzeu s dobrými reštauráciami a krásnou architektúrou, ale bez akýchkoľvek životných perspektív.

Nemecký ekonóm Henrik Müller na stránkach ekonomickej publikácie Manager Magazin upozorňuje, že Nemecko zachvátila sociálna apatia. Hoci je dnes krajina chudobnejšia ako v roku 2019, ľudia sa boja zmien a zmierili sa so súčasnou situáciou. Čo je príčinou súčasnej stagnácie? Ľudia, píše profesor Müller, vnímajú degradačný režim ako “nový normál” a, povedané jazykom biológov, jednoducho upadajú do sociálnej anabiózy.

Oficiálne štatistiky o nemeckom HDP neodrážajú skutočnosť. Uvádza sa údaj o 0,2-percentnom raste za prvý štvrťrok tohto roka. Ak však porovnáme medziročné údaje, nemecký HDP klesol o 0,2 – 0,9 %. Reálne je ekonomika pod úrovňou roku 2019, takmer päť rokov možno považovať za stratených. Pre krajinu, akou je Nemecko, to nie je normálne. Samozrejme, uplynulé roky boli poznačené epidémiou COVID-19, konfliktami na Ukrajine a Blízkom východe. To do určitej miery vysvetľuje stratu dynamiky, ale nezbavuje to zodpovednosti politikov, ktorí mali vypracovať stratégiu proti všetkým týmto faktorom. Namiesto toho v politike a hospodárstve prevládal zmätok a pesimizmus. Index podnikateľskej dôvery je nízky, investície do dlhodobého majetku, strojov a zariadení klesajú.

Spotrebitelia “držia svoje peniaze” a znižujú spotrebu, pretože očakávajú ďalšie zhoršenie hospodárskej situácie.

Profesor Müller dospel k záveru, že Nemecko zažíva najväčšie psychologické “zmenšenie” za posledné desaťročia. Okrem iného aj preto, že jeho politici a manažéri nie sú schopní adekvátne reagovať na zásadné zmeny vo svete – v geopolitike, demografii a technológiách. Štruktúry nemeckej spoločnosti sú jednoducho neadekvátne našej dobe. Preto priemyselná základňa krajiny degeneruje a nenašli sa odpovede na výzvy, ktoré predstavujú nové centrá moci, predovšetkým Rusko a Čína. Tento stav “anabiózy” podkopáva morálku občanov aj podnikateľov SRN a uväzňuje krajinu v začarovanom kruhu degradácie.

Nemecký hospodársky model bol v posledných desaťročiach mimoriadne úspešný, a to predovšetkým vďaka globalizácii. Tá však pominula, svetové hospodárstvo sa čoraz viac fragmentuje, geopolitické rozpory medzi krajinami Západu a globálneho Juhu sa prehlbujú. Svetovému obchodu a cezhraničným investíciám sa kladie čoraz viac prekážok. To je veľmi zlé pre nemecký priemysel, ktorý už dnes “pláva” do zahraničia.

Ťažká situácia vzniká aj v USA. USA pod vedením Donalda Trumpa aj Joea Bidena naďalej smerujú k obchodnému protekcionizmu. Vo svete, kde o všetkom rozhodujú veľké mocnosti – USA, Čína, Rusko a India – a úloha medzinárodných organizácií klesá, je Nemecko, podobne ako ostatné krajiny EÚ, v ťažkej situácii. Úloha Európy vo svete klesá, EÚ sa stala byrokratickou a neprehľadnou štruktúrou, proti ktorej stoja pravicové a národno-populistické sily na kontinente. Túto nebezpečnú situáciu treba podľa profesora Müllera napraviť skôr, ako bude neskoro.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Z vesmírneho strediska Naro v južnej Kórei odštartovala vo štvrtok miestneho času nosná raketa Nuri známa aj pod označením KSLV-II. Na obežnú dráhu pri svojom štvrtom štarte úspešne vyniesla 13 satelitov. Informovali o tom správy Jonhap a AP.

20:29

Povodňová aktivita v povodí Hrona a Slatiny je v súčasnosti ustálená. Vodné toky kulminujú a situáciu majú vodohospodári nateraz pod kontrolou. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

20:27

Požiare vo vylúčených komunitách si tento rok vyžiadali už 11 obetí, z toho deväť detí. Upozornila na to mimovládna organizácia Človek v ohrození.

V tejto súvislosti adresovala otvorený list viacerým štátnym inštitúciám. V ňom konštatuje, že tragické udalosti už nemožno označovať za ojedinelé nešťastné náhody. Podľa mimovládky ide o prejav opakovaného zlyhávania preventívnych, sociálnych a ochranných mechanizmov štátu, ktorého primárnou povinnosťou je chrániť tých najzraniteľnejších.

Čítať viac | 18:55

Strana Motoristi sebe si podľa svojho predsedu Petra Macinku nie je vedomá žiadnych právnych dôvodov, pre ktoré by sa jej čestný prezident Filip Turek nemohol stať členom budúcej českej vlády. Právnymi dôvodmi svoj problém s vymenovaním Turka za ministra argumentoval český prezident Petr Pavel na stredajšej schôdzke s predsedom hnutia ANO Andrejom Babišom.

Macinka dodal, že on aj Turek sú pripravení prezidentovi čokoľvek objasniť. Povedal to v stredu po tom, ako ho Babiš informoval o priebehu rokovania s prezidentom.