Brusel, 12. novembra 2014 (HSP/Foto: TASR)
V Európskej únii sa snažia konečne dosiahnuť rovnosť mužov a žien vo viacerých aspektoch. Mali by mať rovnaké mzdy, rovnaké možnosti dostať sa na vedúce funkcie, úspešne pôsobiť v politike a pod. Zatiaľ sú úspechy skromné…
Práve v týchto dňoch Výbor za práva žien Európskeho parlamentu vyhodnocuje svoju 30- ročnú prácu, hodnotí všetky úspechy a spomína na neúspechy. V ostatných rokoch sa najviac venoval zabezpečeniu rovnakých miezd pre mužov a ženy, problematike materskej dovolenky a pohyblivej pracovnej doby, bojoval za zastavenie násilia páchaného na ženách a pod.
Sirpa Pietikäinenová, fínska europoslankyňa z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) prízvukuje, že aj konkrétne práva žien sú súčasťou všeobecných ľudských práv. „Rovnosť mužov a žien na vyšších postoch neexistuje. Musíme to zmeniť.
Vyrieši určenie kvót na pomerné zastúpenia žien vo verejnom sektore a v iných výkonných radách firiem celospoločenské a pracovné vzťahy? Sú v platnosti a sú povinné. Aby ženy prijali zodpovednosť na rozhodujúcich postoch nestačí len určiť kvóty,“ zdôrazňuje.
Nemecká europoslankyňa, takisto kresťanská demokratka Angelika Nieblerová sa domnieva, že sa musia vypracovať programy odborného vedenia, pre ženy treba zorganizovať školenia a zaviesť pohyblivý pracovný čas. Ženy určite privítajú túto možnosť a zosúladia pracovný a rodinný život.
Anglická liberálka Catherine Bearderová má dnes 60 rokov a priznáva, že sa predsa v ostatných desaťročiach niečo podarilo dosiahnuť a nie sú také priepastné rozdiely medzi mužmi a ženami v práci, ako to bolo. S úsmevom prízvukuje, že u svojho prvého zamestnávateľa sa musela opýtať, či môže nosiť do práce nohavice. Hovorí, že ženy v súčasnosti nie sú tak „zaškatuľkované“ a majú viac slobody.
Simone Veilová, bývalá predsedníčka Europarlamentu, zvolená v roku 1979 ako prvá žena v tejto funkcii si rada spomína na svoje parlamentné začiatky. Zdôrazňuje, že už vtedy sa snažila presadzovať myšlienky o celkovej pozícii žien v spoločnosti a rovnosti s mužmi.
Domnieva sa, že sú ešte nedoriešené problémy a tejto problematike sa treba venovať – aj na pôde Europarlamentu.
Nórsko, ktoré najviac energie a financií venovalo tejto genderovej agende, vytváralo legislatívne a iné predpoklady po desaťročiach zastavilo financovanie týchto projektov, lebo sa ukázalo, že nie je možné zásadným spôsobom zmeniť pomerné zastúpenie pohlaví v jednotlivých zamestnaniach. Napríklad aj po desaťročiach, keď sa všemožne snažili vytvoriť podmienky preto, aby muži zastávali prácu sestričiek, sa im nepodarilo zásadne zmeniť pomer zastúpenia oboch pohlaví v rezorte. Naďalej ženy prevládali a dobrovoľne si volili toto povolanie, aj keď bol vytváraný tlak a priestor preto, aby si volili aj “stereotypne” mužské zamestnania.
eu