Brusel 2. marca 2020 (HSP/Foto:Screenshot Bloomberg)
„Európska únia pripravuje ďalšie sankcie voči ruským a čínskym spoločnostiam a niektorým právnickým osobám kvôli kybernetickým útokom, čo svedčí o tom, že členské krajiny majú čoraz väčšie obavy zo svojej bezpečnosti,“ uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na päť diplomatických zdrojov v Európskej únii
Informovali agentúru, že rokovania o uvalení nových sankcií sa začínajú, ale odmietli prezradiť inštitúcie a osoby, proti ktorým sa budú uplatňovať dané sankcie a reštrikcie, ako aj vôbec podrobnosti o samotných rokovaniach. Vysvetlili to tým, že majú obavy z toho, že dané inštitúcie a osoby sa budú brániť súdnou cestou a dobre sa pripravia na sankcie, môžu premiestniť svoje aktíva, čím znížia alebo celkom eliminujú účinnosť reštrikcií.
Bloomberg podotýka, že podobné opatrenia sa stanú prvými v histórii kybernetickými sankciami Európskej únie – nástrojom, ktorý bude zahŕňať zákazy cestovania a zmrazovanie aktív. Podľa Bloombergu, tieto reštrikcie by mali znížiť obavy Washingtonu, podľa ktorého Brusel koná voči Pekingu „v rukavičkách“, hlavne po tom, ako Európska únia „neposlúchla“ Biely dom, ktorý žiadal, aby Brusel zakázal čínskej spoločnosti Huawei Technologies používať telekomunikačné siete novšej generácie a to aj napriek tomu, že Washington poukazoval na „špionážnu činnosť“ Číňanov.
Bloomberg vysvetľuje, že na odklepnutie sankcií Brusel potrebuje súhlas všetkých 27 členských krajín EÚ, čo často komplikuje, ba paralyzuje zahraničnopolitické rozhodnutia únie vzhľadom na protirečivé národné záujmy jej členských štátov. Agentúra poukazuje na to, že jeden z európskych diplomatov prezradil, že v Európskej únii existuje konsenzus v tom, že keďže existujú nástroje na uvalenie kybernetických sankcií, treba ich používať. Zdroj agentúry podčiarkol, že prvé konzultácie sa majú konať na úrovni expertov a celý proces môže potrvať približne dva mesiace.
Agentúra prízvukuje, že odlišnosť postojov voči sankciám je v súčasnosti „hlavnou trieskou v schvaľovaní zahraničnopolitických rozhodnutí“ Bruselu. Mnohé členské krajiny EÚ nechcú kaziť vzťahy s Čínou, ktorá je druhým najväčším obchodným partnerom únie a významným zahraničným investorom v niektorých štátoch. Bloomberg poukazuje aj na to, že mnohé európske štáty by chceli normalizovať vzťahy s Ruskom, ktoré zabezpečuje zásobovanie energiou celého európskeho kontinentu.
Eugen Rusnák