Rakúsky veľvyslanec vo svojom vystúpení pred poslancami Národnej rady označil globálnu situáciu, v ktorej bude Rakúsko predsedať Rade Európy, ako náročnú, z vnútorných aj vonkajších príčin. Pozícia EÚ vo svete slabne – globálna súťaž rastie a EÚ na to bude musieť reagovať. „Sú tu ozbrojené konflikty, niektoré takmer na hraniciach EÚ, s dôsledkami ktorých sa musíme vysporiadať. Aj časť migračných prúdov, popri klimatických zmenách a iných faktoroch, je dôsledkom týchto konfliktov. Musíme tiež čeliť problémom nárastu terorizmu a radikalizácie,“ povedal Carl na margo externých hrozieb.

Sú tu však aj vnútorné hrozby. Veľvyslanec k nim uviedol, že je to najmä strata dôvery občanov a členských štátov v EÚ a prioritou by preto malo byť jej znovunastolenie. Nepovedal to nahlas, ale všetci eurobyrokrati sú si tejto hrozby veľmi dobre vedomí – v roku 2019 sa budú konať voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých to občania môžu vítačom a slniečkarom patrične zrátať. A to je pred dverami brexit…

„Aby mohla byť EÚ opäť vnímaná ako spoľahlivý partner doma aj vo svete, mala by byť schopná garantovať mier a bezpečnosť, to je jeden z najdôležitejších princípov. Aby sa mohla znovunastoliť dôvera, musíme dosiahnuť konkrétne výsledky,“ hovorí jeho excelencia veľvyslanec. „Chceme sa zamerať sa na ochranu, a to konkrétne na tri priority: po prvé na bezpečnosť a boj proti ilegálnej migrácii, po druhé na prosperitu a konkurencieschopnosť a po tretie na stabilitu susedstva, konkrétne na štáty juhovýchodnej Európy a západného Balkánu.“

„Uvedená prvá priorita, tá ostáva centrálnou prioritou tak pre EÚ, ako aj pre Slovensko, pričom veríme, že je nevyhnutné, aby EÚ a členské štáty konali spoločne. Bezpečnosť Európy nie je možné dosiahnuť inak ako efektívnym riešením otázky ilegálnej migrácie. Budeme presadzovať riešenia v zmysle našich predošlých návrhov, aby bolo možné lepšie kontrolovať prúd migrantov, lepšie sformovať európsky azylový systém a jeho pravidlá. Chceme zvýšiť pružnosť spoločného európskeho a migračného systému, a tiež silnejšiu spoluprácu s tretími krajinami,“ uviedol veľvyslanec Carl a dodal, že s tým súvisí aj boj proti terorizmu a radikalizácii: „Z hľadiska vnútornej bezpečnosti EÚ je nevyhnutná výkonná spolupráca a výmena informácií medzi bezpečnostnými orgánmi. Federálny kancelár Sebastian Kurz oznámil, že v decembri sa vo Viedni bude konať spoločné európsko-africké fórum, ktorého spoluorganizátorom bude prezident Rwandy Paul Kagame. Veríme, že aj to prispeje k riešeniu situácie.“

K druhej priorite, otázke prosperity a konkurencieschopnosti Carl uviedol: „Podiel Európy na globálnom HDP sa zmenšuje. Aby sme zaistili prosperitu a konkurencieschopnosť na globálnej úrovni, musíme presadzovať nevyhnutné opatrenia: zavádzať nové technológie s dôrazom na digitalizáciu. Dôležitým opatrením, ktoré chceme dať do popredia spolu s ďalšími členskými krajinami, je vytvorenie moderných bezpečnostných pravidiel, bezpečnostného rámca pre digitálnu ekonomiku. Pritom sa chceme vyhnúť ,preregulovaniu‘. Minulý víkend bolo vo Viedni neformálne stretnutie ministrov financií, kde bol prijatý záväzok spravodlivého zdanenia digitálnej ekonomiky,“ povedal veľvyslanec. Mal na mysli dohodu európskych ministrov, ktorí by chceli dosiahnuť, aby sa do konca roka vyriešila nespravodlivá situácia, keď klasické firmy platia v EÚ daň okolo 23 percent, ale digitálne koncerny len 8 alebo dokonca ešte menej percent. Predovšetkým americké giganty, akým je Google, takto zarábajú v Európe veľké peniaze.

K tretej priorite, ktorou je stabilita v susedstve, predovšetkým v juhovýchodnej Európe a západnom Balkáne, Carl povedal: „V tejto oblasti je treba sa aktívne pustiť do práce, máme na pláne veľa neformálnych stretnutí, vrátane schôdzky ministrov vnútra, ktorá bude zameraná na spoluprácu bezpečnostných služieb s juhovýchodnou Europou.“

Rakúsky veľvyslanec ďalej hovoril o všeobecných princípoch rakúskej strany, s ktorými bude pristupovať ku svojmu, v poradí už tretiemu predsedníctvu v Rade Európy. Za veľmi dôležitý označil jeden z hlavných princípov, ktorým by sa budúce usporiadanie Európy malo riadiť – princíp subsidiarity (hovorí o tom, že čo si môžu nižšie organizačné jednotky riešiť vo vlastnej pôsobnosti, tak si to majú v nej riešiť a vyššie organizačné stupne by im nemali brať tieto právomoci). „O subsidiarite sa hovorí, je to heslo, fráza, ale my by sme chceli presvedčiť členské štáty, že je to niečo, čo by sme mali brať vážne. Pracovná skupina vedená Fransom Timmermansom prezentovala bielu knihu na túto tému, a my ju chceme zviditeľňovať a presadzovať. Počas nášho predsedníctva chceme zorganizovať konferenciu o subsidiarite, ktorou chceme dosiahnuť zameranie na tento princíp v európskych predpisoch a prispieť k všeobecnému porozumeniu toho, čo vlastne znamená. Aplikáciou tohto princípu chceme dostať EÚ bližšie k ľuďom a chceme, aby Európska komisia a členské štáty aplikovali tento princíp všade, kdekoľvek to je možné.“ Čo veľvyslanec nepovedal je, že subsidiaritu je možné chápať rôzne: napríklad aj tak, že členské štáty vôbec nepotrebujú centrálnu autoritu Európskej únie, pretože si vedia svoje záujmy a svoju politiku riadiť samy…

Ivan Lehotský