Barroso vyšiel s farbou von: z EÚ chce mať veľký superštát

Štrasburg/Brusel 13. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Okrem hospodárskej chcú aj politickú úniu 

Vízia predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa zmeniť Európsku úniu vo federáciu národných štátov sa v Európskom parlamente (EP) stretla so zmiešanými reakciami. Poslanci všeobecne uvítali myšlienku silnejšej Európy, ktorá však podľa niektorých mohla byť ambicióznejšia a zdôraznili potrebu väčšieho dôrazu na sociálne otázky. Najväčšie politické skupiny žiadavali silný viacročný rozpočet EÚ, ktorý dokáže stimulovať rast a investície. Výzva na “menej EÚ” dominovala u poslancov, ktorí sú viac napravo od politického stredu.

Štvorhodinovú debatu na pôde EP odštartoval Barroso, ktorý sa zameral najmä na dôsledky hospodárskej krízy a demokraciu. V súčasnom období je podľa neho žiaduce, aby si členské štáty uvedomili, že samostatne svoje problémy nevyriešia. Následne predstavil svoju víziu silnej hospodárskej únie založenej na politickej únii, ktorá by mala formu federácie národných štátov.

Nepotrebujeme federáciu, ale úniu občanov 

Barrosovu víziu federácie národných štátov kritizoval líder liberálnej skupiny (ALDE) v EP Guy Verhofstadt, ako aj líder Skupiny zelených (Zelení/EFA) Daniel Cohn-Bendit. “Takáto federácia už existuje, je to Európska rada. Potrebujeme úniu založenú na občanoch,” vyhlásil Verhofstadt.

Zastávajúc sa tých najslabších, poslanci vyzvali predsedu EK Barrosa, aby vyvinul maximálne úsilie na udržanie sociálnej Európy, a to aj v čase silnejúcej krízy.

“Politika škrtov má svoju alternatívu, ktorá je založená na investíciách,” uviedol predseda skupiny sociálnych demokratov (S&D) Hannes Swoboda zdôrazňujúc potrebu sociálneho paktu. A dodal, že bez opatrení na udržanie sociálnej Európy S&D komisiu nepodporia.

“Ľudia chcú solidaritu a chcú ju dnes. Tá má prednosť pred úvahami o budúcnosti. Je neakceptovateľné, že presadzujeme kultúru trestania,” uviedla Gabriele Zimmerová v mene skupiny zjednotenej ľavice (GUE/NGL).

Barroso chce viac Európy. Ale mal by chcieť lepšiu Európu 

Barroso v reakcii zdôraznil, že prebiehajúce reformy sú tvrdé, ale nevyhnutné, pripustil však, že vytvorenie “európskeho sociálneho rozmeru” je nevyhnutné.

V súvislosti s viacročným rozpočtom EÚ našli poslanci s predsedom EK široký konsenzus. Nakoľko rozpočet predstavuje hlavný nástroj podpory investícií a rastu, poslanci vyzvali na zabezpečenie nevyhnutných zdrojov, zatiaľ čo predseda EK varoval, že v prípade malého rozpočtu budú hlavnými porazenými členské štáty.

Skupiny Európa slobody a demokracie (EFD) a konzervatívcov (ECR) boli voči Barrosovým slovám kritické. “To, čo tu vidíme je ten istý únavný prístup – viac Európy namiesto lepšej Európy,” vyhlásil líder konzervatívcov Martin Callanan. Známy kritik politiky EÚ, britský poslanec Nigel Farrage v mene skupiny EFD napadol Barrosov projekt a nazval ho “rozvíjajúcou sa, plíživou eurodiktatúrou.”

Klaus: Na Barrosa jednoznačné rezolútne NIE!

Najvyšší český predstaviteľ Václav Klaus uviedol pre internetový portál novinky.cz, “jediné, čo oceňujem na dnešnom Barrosovom vystúpení, je to, že po prvý raz nahlas priznal skutočné ciele dnešných protagonistov ďalšieho prehĺbenia európskej integrácie. Doteraz to totiž ľudia ako Barroso pred európskou verejnosťou tajili. V roku 2004 sme vstupovali do Európskej únie a nie do federácie, v ktorej sa staneme bezvýznamnou provinciou,” vyhlásil Klaus.

Na otázku, či by ČR mala vstúpiť do takejto federácie, Klaus odpovedal jednoznačne záporne: “Mali by sme naopak uvažovať o tom, ako svoju štátnosť a suverenitu obnoviť. Vo federácii je to vylúčené.”

Podľa Klausa by sa Európska únia mala zmeniť v opačnom smere, ako to navrhuje predseda Európskej komisie. “Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, odpovedalo na vašom internetovom servere 61,8 percenta ľudí spomedzi 11.074 čitateľov, že je za rozpad Únie. Ľudia ako pán Barroso to nechcú počuť,” poznamenal. 

Slovensko “oficial” ostáva servilné

Slovensko je pripravené na všetky riešenia, ktoré pozitívnym spôsobom ovplyvnia život ľudí na Slovensku a v Európskej únii (EÚ). Vyhlásil to dnes predseda Národnej rady SR Pavol Paška v reakcii na vyjadrenia predsedu Európskej komisie (EK) Josého Manuela Barrosa.

Radoslav Procházka (KDH) sa domnieva, že plnohodnotná politická únia sama osebe klesajúcu konkurencieschopnosť Európy nevyrieši a je už neskoro ju budovať. “Napriek tomu si myslím, že je v našom existenčnom záujme byť priamou súčasťou debaty o ďalšej podobe Únie, ale že táto debata bude mať zmysel iba vtedy, ak budeme vedieť kompetentne posúdiť pomer medzi politickými nákladmi a výnosmi nového usporiadania. Bez znalosti konkrétnych detailov takéto posúdenie nie je možné,” uviedol pre TASR Procházka.

Za kľúčové považuje, aby predstavitelia Slovenska získali a priniesli domov čo najviac konkrétnych informácií o možných vývojových trajektóriách a aby sa diskusia o nich začala viesť vo všetkých kútoch verejného priestoru.

Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Ivana Štefanca je zrejmé, že prehlbovanie spolupráce v Európe bude pokračovať, treba však aby platili demokratické mechanizmy. “Aby o dôležitých zmenách mohli rozhodovať občania najmä cez svojich volených zástupcov. Preto každá dôležitá zmena aj pri zmene medzinárodných zmlúv by mala podliehať zvrchovanému rozhodnutiu národných parlamentov. Pretože únia je úniou členských štátov a pre budúcnosť únie je prospešné, aby zostala úniou členských štátov,” vysvetlil.

Pre TASR ďalej uviedol, že si vie predstaviť užšiu spoluprácu v mnohých oblastiach. V ekonomickej sú však podľa Štefanca hranice, za ktoré by Slovensko nemalo ísť. “Hranice, kde by sme rozhodovanie mali ponechať na národnej úrovni. Myslím otázku sociálnych vecí, dôchodkov, otázku rozhodovania o priamych daniach a politikách v tejto oblasti,” konkretizoval.