Podľa hlavy štátu by Európa mala disponovať takými obrannými a vojenskými kapacitami, aby sme akékoľvek nebezpečie či útok na členské krajiny Európskej únie boli schopní odvrátiť aj svojou silou bez zásahu Spojených štátov amerických.

„Neznamená to však, že sa Európa vydá cestou samostatnej bezpečnostnej politiky. Ide o posilnenie jedného piliéra a tiež o to, aby Spojené štáty a NATO mali v rámci krajín Európy relevantného partnera,” povedal Pellegrini. Ako ďalej uviedol, Európska únia nesmie byť plne závislá len od rozhodnutí Spojených štátov a čakať, či prídu alebo neprídu na pomoc.

Pellegrini: Ukrajinu pravdepodobne nečaká spravodlivý mier, ale mal by byť trvalý

Súvisiacou témou, ktorá rezonovala počas druhého dňa konferencie, bolo podľa hlavy štátu tiež zvyšovanie výdavkov členských štátov EÚ na obranu a možné posilnenie európskych obranných kapacít. „Európska únia a jednotlivé členské štáty stoja pred zásadnou otázkou do akej miery navýšiť svoje vojenské kapacity tak, aby boli pripravené čeliť bezpečnostným rizikám súčasného sveta. O tejto otázke budem hovoriť s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý príde vo štvrtok na Slovensko,” uviedol prezident. V prípade zvýšenia výdavkov členských štátov EÚ na obranu však Pellegrini očakáva diskusiu všetkých európskych lídrov o úprave fiškálnych pravidiel EÚ. Táto zmena by totiž členským štátom umožnila prekročiť stanovené limity dlhu bez sankcií, ak by išlo o investície do obrany. „Na jednej strane ide o obstaranie technického zabezpečenia, no na druhej strane je dôležitá a potrebná diskusia medzi členskými štátmi, aká bude hranica zvýšených výdavkov, v akom tempe a časovom horizonte majú tieto výdavky rásť. Musíme si povedať, aké sú potreby každého jedného štátu a armády, ale dôležité bude zároveň vysvetliť obyvateľom krajiny, prečo by malo dôjsť k zvyšovaniu výdavkov,” skonštatoval Pellegrini.

Prezident SR zároveň v sobotu 15. februára v Mníchove absolvoval aj viacero bilaterálnych stretnutí. V rámci pracovného programu rokoval s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom a predstaviteľmi spoločností Airbus a Google, s ktorými diskutoval najmä o téme používania moderných technológií i umelej inteligencie. „Je dôležité, aby sa Slovensko prezentovalo ako krajina, ktorá je moderná a ktorá chce implementovať najmodernešie technológie na svojom území. Preto som absolvoval stretnutie s predstaviteľmi spoločnosti Google, a ja pevne verím, že zo všetkých stretnutí s technologickými lídrami vzídu aj nejaké pilotné a konkrétne projekty. Pretože, ako som povedal na samite o umelej inteligencii v Paríži, ak Slovensko nebude lídrom vo vyvíjaní inovácií, tak môže byť lídrom v používaní najmoderneších technológií v rôznych oblastiach nášho života,” dodal prezident SR.

Prezident: Udržateľnosť riešenia vojny na Ukrajine nie je možná bez Európy

Udržateľnosť akéhokoľvek riešenia vojny na Ukrajine nie je možná bez Európy a Európskej únie, vyhlásil v nedeľu prezident SR Peter Pellegrini na záver Mníchovskej bezpečnostnej konferencie (MSC). Vyjadril pritom presvedčenie, že Európa by sa mala zúčastniť na mierových rokovaniach, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Nech sa dohodnú akékoľvek podmienky, ktoré majú viesť k trvalo udržateľnému prímeriu alebo mieru, tak bez bezpečnostných záruk, ktoré by garantovali aj krajiny EÚ, to nepôjde. Od Európskej únie, jej postoja a sily budú závisieť aj garancie, ako dlho ten mier potom vydrží,“ zdôraznil slovenský prezident.

Pellegrini sa vyjadril aj k obavám, že Európa by mohla byť z mierových rokovaní vynechaná. Európa sa podľa neho možno nezúčastní hneď na prvých fázach rokovaní, no domnieva sa, že v konečnom dôsledku sa do nich zapojí.

Zároveň očakáva, že konečné rozhodnutie o prípadnej účasti Európskej únie bude na ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom. Ten vo svojom prejave na konferencii v Mníchove na margo rokovaní medzi ruským a americkým prezidentom zopakoval, že odmieta uzatváranie akýchkoľvek mierových dohôd bez účasti Ukrajiny a Európy.

Pellegrini sa počas záverečného dňa 61. ročníka MSC stretol s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom aj zástupcami spoločnosti Meta.

Stretnutie so Stubbom bolo podľa jeho slov prvou oficiálnou schôdzkou na úrovni hláv štátov po desiatich rokoch, pričom obaja lídri na ňom potvrdili dobré vzťahy svojich krajín a taktiež sa vzájomne pozvali na návštevu. Pellegrini doplnil, že spoločne hovorili aj o aktuálnej situácii súvisiacej s tranzitom plynu a pripravovanom stretnutí európskych lídrov k hľadaniu mierového riešenia vojny na Ukrajine.

Formát samitu, ktorý v pondelok v Paríži organizuje francúzsky prezident Emmanuel Macron, však slovenský prezident spochybnil vzhľadom na účasť iba niektorých európskych krajín. Podľa médií by sa na tejto schôdzke mali stretnúť predstavitelia Francúzska, Británie, Španielska, Talianska, Poľska a Dánska, ktoré zastúpi aj ostatné škandinávske krajiny a tiež pobaltské štáty. Macron samit zvolal v reakcii na vyjadrenia viacerých amerických predstaviteľov, že Európa by sa na mierových rokovaniach o vojne nemala zúčastniť.

„Nemyslím si, že sa zloženie týchto krajín stretáva so všeobecným pochopením a podporou naprieč celou EÚ, pretože tam neboli pozvané krajiny, ktoré majú predstavu, že by mohli intenzívnejšie zasiahnuť do týchto rokovaní,“ uviedol Pellegrini. Podľa jeho slov sa ešte ukáže, či bol tento podľa neho „zvláštny“ formát šťastne zvolený a či nevyvolá ďalšie drobenie v rámci EÚ namiesto snáh o jednotný postoj.

Diskusie na tohtoročnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove sa sústredili predovšetkým na vojnu na Ukrajine. Témami boli podľa Pellegriniho tiež geopolitické zmeny či postoje novej americkej administratívy voči Európe. Jeden z nedeľňajších panelov sa zaoberal otázkou rozširovania Európskej únie, na ktoré sa podľa prezidenta začína nazerať ako na strategickú vec vzhľadom na prebiehajúce debaty o budúcnosti Únie ako takej, jej geopolitického postavenia či úsilia opätovne získať konkurencieschopnosť.

„Krajiny západného Balkánu začínajú hovoriť, že rozhodnutie o rozširovaní EÚ, ktoré by sa malo zintenzívniť, by už nemalo byť také technické alebo politické ako v minulosti, ale strategické,“ podotkol Pellegrini s tým, že EÚ by prijatím ďalších krajín do svojich radov mohla získať nový impulz, najmä čo sa týka jej rozvoja, hospodárskeho rastu či posilnenia geopolitickej sily vo svete.

Na záver svojej pracovnej cesty položil Pellegrini kvety k Pamätníku odbojovej skupiny Biela ruža v Mníchove. Pripomína hnutie, ktorého členovia, prevažne zástupcovia akademickej obce mníchovskej univerzity, rozdávali počas druhej svetovej vojny v Nemecku letáky vyzývajúce ľudí, aby sa postavili proti nacistickej tyranii.