Eurofilku Kallasovú nominovali ako prvú ženu na post premiéra Estónska

Tallinn 14. januára 2021 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Raul Mee)

Propodnikateľská opozičná líderka v Estónsku Kaja Kallasová bola vo štvrtok nominovaná ako prvá žena na post premiéra tejto pobaltskej členskej krajiny eurozóny. Očakáva sa, že parlament jej nomináciu podporí, napísala tlačová agentúra AFP

Na snímke líderka Estónskej reformnej strany (ER) Kaja Kallasová

Kallasová (43), líderka Estónskej reformnej strany (ER), je oddanou eurofilkou a dcérou bývalého estónskeho premiéra Siima Kallasa.

Reklama

Politička nahradí Jüriho Ratasa, ktorý v stredu podal demisiu v súvislosti s obvineniami z korupcie proti svojej stredoľavicovej Estónskej strane stredu (EK).

Jeho odstúpenie spôsobilo pád stredopravej vládnej koalície, ktorej súčasťou bola aj krajne pravicová Estónska konzervatívna ľudová strana (EKRE).

Reklama

“Estónsky ľud a ja očakávame, že Estónsko bude rýchlo mať aktívnu a kompetentnú vládu, ktorá sa sústredí na riešenie pandémie a ekonomickú krízu,” uviedla vo vyhlásení prezidentka Kersti Kaljulaidová.

Kallasovej strana skončila v parlamentných voľbách v roku 2019 prvá, ale nezískala väčšinu a nepodarilo sa jej zostaviť vládnu koalíciu.

Politička predtým pôsobila v Európskom parlamente a pravidelne sa objavovala v zoznamoch najvplyvnejších europoslancov.

Je vášnivou obhajkyňou inovácií a argumentuje, že regulácie nesmú brzdiť digitálnu technologickú revolúciu.

Kallasová, zameraná na práva malých a stredných podnikov, je presvedčená, že hranice v digitálnom svete bránia vzniku inovatívnych firiem.

Reklama

Teraz má 14 dní na získanie väčšinovej podpory v parlamente.

Jej Estónska reformná strana (ER) a Ratasova stredoľavicová Estónska strana stredu (EK) oznámili, že už začali neoficiálne koaličné rozhovory.

Obe strany sa už takmer tri desaťročia striedajú vo vláde – odvtedy, čo sa Estónsko oslobodilo od rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu.

Tieto dve strany dôrazne podporujú členstvo Estónska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO), ktoré vnímajú ako nárazník proti Rusku, niekdajšiemu vládcovi zo sovietskej éry.

Strany sú tiež zástancami politiky úspornosti, v rámci ktorej sa výdavky držia pod kontrolou; vďaka tomu má krajina jeden z najnižších podielov dlhu na HDP v eurozóne.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.