Eurobarometer: Každý tretí Európan očakáva pokles životnej úrovne

Európsky parlament (EP) zverejnil najnovšie vydanie svojho polročného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (nájdete ich aj v slovenskej verzii). Výsledky oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v príspevku na X, v ktorom hrdo hlása, že hodnotenie Európskej únie prekonalo nový rekord na úrovni 74 %.

„74 % Európanov tvrdí, že ich krajina má z členstva v EÚ prospech – najvyššia podpora zaznamenaná za posledných 42 rokov!,“ píše von der Leyenová.

Z prieskumu tiež vyplýva, že väčšina Európanov očakáva, že EÚ bude jednotnejšia v boji proti bezpečnostným hrozbám (89 %) a bude zohrávať väčšiu úlohu pri riešení globálnych výziev (66 %).

Inými slovami, Brusel sa snaží nárokovať si rozsiahly mandát na pokračovanie svojho súčasného kurzu – rýchlej militarizácie, poháňanej plánom ReArm Europe v hodnote 800 miliárd eur, ktorý je založený na spoločnom dlhu, a na podpore Ukrajiny “tak dlho, ako to bude potrebné“.  EÚ v záujme “jednoty“ ignoruje zopár členských štátov, ktoré nesúhlasia so zdieľaním finančných záväzkov alebo eskaláciou konfliktu na Ukrajine.

„Ako to už býva, diabol sa skrýva v detailoch, ktoré sumár EP spomína až na konci,“ upozornil autor článku Tamás Orbán. Až v sumári zistíme, že ekonomika je stále najväčšou starosťou všetkých a že ľudia sa v húfoch vzdávajú sna o lepšom živote . Samozrejme, v triumfálnych príspevkoch eurokratov na sociálnych sieťach to nenájdete.

Pozrime sa na prieskum

Keď sa pozriete na hlavné priority, ktoré by mal Brusel riešiť ako prvé, podľa prieskumu je na prvom mieste kategória “inflácia, rastúce ceny a životné náklady“, ktorú si zvolilo 43 % Európanov.

O druhé miesto sa delia “boj proti chudobe“ a “obrana a bezpečnosť“ (obe po 31 %), za ktorými nasleduje “vytváranie nových pracovných miest“ s 29 %.

Ako správne upozornil The European Conservative, takáto kategorizácia je trochu zavádzajúca, pretože by sa pravdepodobne dala spojiť kríza životných nákladov s položkami chudoba a nezamestnanosť, čo by viedlo k oveľa vyššiemu podielu tých, ktorí by sa chceli zamerať skôr na hospodárstvo ako na obranu.

V súlade s tým 33 % Európanov očakáva, že ich životná úroveň v najbližších piatich rokoch klesne. To je obrovský pokles o sedem percentuálnych bodov len za šesť mesiacov, kedy bol prieskum robený naposledy. Naopak, len 14 % si myslí, že do konca desaťročia sa im bude dariť lepšie. Francúzsko a Nemecko sú v tomto ohľade obzvlášť pesimistické : 53 % Francúzov a 47 % Nemcov predpovedá pokles svojej životnej úrovne. Čo sa týka Slovenska,  51% si myslí, že životná úroveň sa nezmení, 33% očakáva zhoršenie.

Okrem týchto údajov sa správa Eurobarometra zameriava na novú otázku, v ktorej sa respondentov pýta, na čo by sa mal Brusel zamerať, “aby posilnil svoje postavenie vo svete“. Pri takomto formulovaní bola prvou odpoveďou obrana a bezpečnosť (36 %), nasledovala ekonomika a konkurencieschopnosť (32 %) a energetická nezávislosť a infraštruktúra (27 %).

Ak tieto výsledky premietneme do mapy, Európa sa rozdelí na dva geografické bloky, ktoré sú takmer dokonale oddelené. Respondenti v severozápadných európskych krajinách – teda severne od Španielska, Talianska, Rakúska a Maďarska – si myslia, že obrana by mala byť globálnou prioritou číslo jeden. Všetky krajiny pod touto hranicou (vrátane týchto štyroch) si za priority zvolili buď hospodárstvo, poľnohospodárstvo, alebo vzdelávanie, pričom obrana sa v mnohých z nich nedostala ani do top trojky. Za hlavné problémy, ktoré by mal EP riešiť, Slováci považujú infláciu, rastúce ceny a životné náklady (51%).

Otázky, či by EÚ mala zohrávať väčšiu úlohu (66 %) alebo by mala byť jednotnejšia (89 %) pri riešení globálnych bezpečnostných výziev, sú tiež komplikovane položené, ak nie priamo zavádzajúce. Tieto otázky sa však týkajú vojny na Ukrajine bez toho, aby sa Európanov výslovne opýtali na to, či schvaľujú prístup k mierovému procesu alebo myšlienku zbaviť členské štáty práva veta v Rade, aby EÚ mohla pokračovať vo financovaní vojny.

A čo naši?

Ako sme spomenuli vyššie, 51% Slovákov si myslí, že životná úroveň sa nezmení, zhoršenia sa obáva 33%. Dodáme, že 50% Slovákov uviedlo, že má pozitívny “dojem z EÚ“, 34% má neutrálny pocit a 11% má z EÚ negatívny pocit.

44% Slovákov si myslí, že EÚ má vo svete dôležitú úlohu, a zároveň 35% uviedlo, že očakáva, že sa pozícia EÚ na svetovej scéne nezmení.

74%  Slovákov považuje členstvo v EÚ za výhodné, zatiaľ čo 22% si to nemyslí. Ako hlavnú výhodu členstva v EÚ uvádzajú Slováci pracovné príležitosti.

Za hlavné problémy, ktoré by mal EP riešiť, Slováci považujú infláciu, rastúce ceny a životné náklady (51%), druhou témou v poradí je obrana a bezpečnosť, nasleduje poľnohospodárstvo a potravinová bezpečnosť, ďalej podpora hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest.

Slováci odporúčajú, aby sa EÚ pri posilňovaní svojej globálnej pozície zamerala na potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárstvo, ďalej na konkurencieschopnosť, hospodárstvo a priemysel. Top trojku uzatvára obrana a bezpečnosť.

A čo názor na Ukrajinu?

Nie je náhoda, že v štúdii nie je ani jedna priama zmienka o Ukrajine. Najnovší prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), ktorý bol zverejnený minulý mesiac, potvrdil, že EÚ je na míle vzdialená tomu, čo si Európania naozaj myslia o vojne.

Napríklad 53 % Európanov si myslí, že Brusel by mal “tlačiť Ukrajinu k rokovaniam o mierovej dohode s Ruskom“. Naopak, len 27 % sa vyjadrilo, že EÚ by mala Kyjevu pomôcť pokračovať v boji. Väčšina respondentov podporuje mierové rokovania v každej krajine, ktorá bola predmetom prieskumu, s výnimkou Estónska a Dánska.

A ďalej, napriek všetkým rečiam v Bruseli o tom, že prezident Trump “zrádza západný svet“, väčšina Európanov (73 %) stále považuje Washington za spojenca. 22 % opýtaných tvrdí, že USA zdieľajú “európske záujmy a hodnoty“ – v porovnaní s iba 11 %, ktorí Ameriku považujú za “rivala“ alebo “protivníka“.

Spomedzi všetkých krajín majú USA najväčšiu priazeň na Ukrajine, kde 94 % opýtaných vníma USA ako spojenca a len 4 % ich tak nevníma. Tretina Ukrajincov si myslí, že Trump vo funkcii prezidenta je “dobrou vecou“ pre svetový mier (33 %) a aj pre Ukrajinu (26 %). 18% očakáva, že Trump bude mať negatívny vplyv pre svetový mier, a 20 % sa vyjadrilo, že Trump v úrade bude mať negatívny vplyv priamo na vývoj na Ukrajine.

Stručne povedané : „Brusel sa zo všetkých síl snaží zakryť skutočnosť, že verejná mienka nie je na jeho strane, pokiaľ ide o prístup k Ukrajine, k Trumpovi a k mierovému procesu vo všeobecnosti. Snaží sa skryť fakt, že Európania sa oveľa viac zaujímajú o svoje ekonomiky, ktoré zápasia s problémami, než o akúkoľvek vonkajšiu bezpečnostnú hrozbu, ktorá by zaručovala zadlžovanie budúcich generácií.

Prečítajte si tiež:

• Vilnius sa pripravuje na možný ruský útok na členov NATO. Koľko času zostáva?
• Európske štáty varujú občanov pred obmedzeniami pri cestovaní do USA