Brusel 10. mája 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev/Sputnik, Kremlin)
Viaceré krajiny EÚ sa obávajú, že Brusel novým opatrením, ktoré by sa mohlo nakoniec použiť proti Číne a Turecku, otvorí Pandorinu skrinku, píše POLITICO
Stredoázijské krajiny ako Uzbekistan a Kazachstan sú najpravdepodobnejšími prvými cieľmi nového radikálneho návrhu EÚ, ktorého cieľom je zabrániť Rusku porušovať sankcie dovozom špičkových technologických komponentov potrebných na vedenie vojny prostredníctvom svojich susedov.
EÚ pripravuje svoj 11. balík sankcií proti Rusku, aby sa pokúsila obmedziť vojenskú mašinériu prezidenta Vladimira Putina, a jej návrh bude po prvýkrát zahŕňať protiopatrenia proti krajinám, ktoré pomáhajú Moskve vyhýbať sa obchodnému embargu Bruselu. Čína a Turecko sú krajiny, ktorým sa najčastejšie pripisuje, že Rusku hádžu ekonomické záchranné lano – diplomati EÚ však upozornili, že Ankara a Peking nie sú ich bezprostrednými cieľmi a že opatrenia proti takýmto významným geostrategickým obchodným partnerom môžu mať opačný účinok.
Traja diplomati EÚ naopak vyjadrili nádej, že pripravované návrhy EÚ na obchádzanie sankcií povzbudia stredoázijské štáty, aby sa prispôsobili. Celý 11. balík sankcií by mohol byť predstavený už v utorok, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívi Kyjev pri príležitosti Dňa Európy.
Podľa návrhu 11. balíka, s ktorým sa oboznámil portál POLITICO, sa chce Komisia zamerať na “osoby a subjekty, ktoré obchádzajú reštriktívne opatrenia Únie činnosťami, ktorých cieľom alebo výsledkom je marenie zákazov v týchto opatreniach. Týka sa to napríklad spoločností so sídlom v tretích krajinách, ktoré získavajú tovar podliehajúci obmedzeniam od spoločností so sídlom v Únii a ktorý sa potom priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľov dodáva do Ruska.”
Dôležité je, že v dvoch prílohách k návrhu nie sú uvedené žiadne konkrétne krajiny ani výrobky – namiesto toho bude toto rozhodnutie na krajinách EÚ. Okrem nového návrhu 11. balík sankcií v súčasnosti obsahuje aj zoznamy 72 osôb a 31 subjektov.
Ústrednou myšlienkou tohto nového opatrenia EÚ by bolo obmedzenie európskych spoločností predávať citlivý tovar jednému zo susedov Ruska, ak by došlo k jeho obchádzaniu. V sankciách by sa najprv uviedli citlivé výrobky z hľadiska obchádzania a potom krajiny, kam sa dodávajú.
Veľvyslanci EÚ ponúknu svoje prvé dojmy z návrhu v stredu. Diplomati EÚ neočakávajú dohodu o novom balíku skôr ako na budúci týždeň, prípadne až o týždeň neskôr. Kazašské a uzbecké veľvyslanectvá pri EÚ bezprostredne nereagovali.
Nie tak rýchlo
To však neznamená, že opatrenia proti obchádzaniu získajú rýchly podpis.
Viaceré krajiny EÚ sa obávajú, že Brusel týmto návrhom riskuje otvorenie Pandorinej skrinky. Zavedením zásady, že krajiny, ktoré úmyselne alebo neúmyselne porušujú sankcie EÚ, môžu byť ich terčom, sa otvára možnosť, že ďalšie krajiny, ako napríklad Turecko alebo Čína, by sa mohli dostať do palebnej línie.
Jeden z diplomatov EÚ, ktorý sa usiluje o tvrdšiu líniu voči väčším cieľom, povedal, že “dúfal, že na stole bude nabitá zbraň, ale práve teraz nie je ani nabitá”.
Spojené štáty tlačia na Brusel, aby zaujal voči Číne ostrejší postoj, ale EÚ sa zdráha ešte viac si znepriateliť Peking.
Podobne aj konfrontácia s Tureckom sa považuje za veľké politické riziko vzhľadom na nestálosť tureckej politiky, ktorá sa blíži k víkendovým voľbám, a vplyv Ankary v otázkach, ako je migrácia, keďže Turecko dlhodobo pôsobí ako nárazník medzi EÚ a Blízkym východom.
Hoci Komisia verí, že hrozba potrestania stredoázijských krajín bude dostatočnou ekonomickou palicou na zmenu ich správania, jeden z diplomatov uviedol, že Európa by si pred vyslovením hrozby “mala byť istá, že sme pripravení ju dodržať”. Ďalší diplomat uviedol, že Brusel musí nájsť rovnováhu medzi potláčaním obchádzania sankcií a udržiavaním hospodárskych väzieb s kľúčovými obchodnými partnermi, ako sú Turecko alebo Čína.
Peking sa už v pondelok dôrazne postavil proti samostatnému opatreniu EÚ v rámci 11. balíka sankcií, ktoré je zamerané na sedem čínskych spoločností podozrivých zo zasielania zakázaného tovaru do Ruska buď priamo, alebo prostredníctvom sprostredkovateľov. Toto priame zameranie sa na sedem spoločností sa líši od navrhovaného širšieho opatrenia na obchádzanie sankcií, ktorého cieľom je vypracovať osobitné zoznamy výrobkov, ktoré by sa nemali predávať z Európy spoločnostiam v krajinách susediacich s Ruskom, a ktoré zatiaľ nebolo schválené.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin varoval EÚ, aby v tom nepokračovala. “Naliehavo vyzývame EÚ, aby sa nevydávala touto nesprávnou cestou, inak Čína podnikne rázne kroky na ochranu našich legitímnych a zákonných záujmov,” povedal.
Komisia je však presvedčená, že balík opatrení na obchádzanie opatrení poskytuje krajinám EÚ dostatočný priestor na zabrzdenie, ak sa navrhované opatrenie bude považovať za príliš politicky citlivé.
Podľa návrhu musí každé rozhodnutie o pridaní výrobku alebo krajiny schváliť všetkých 27 hlavných miest EÚ.
To môže pomôcť získať krajiny EÚ pre politicky citlivú novú myšlienku; zároveň to však tento postup veľmi zaťažuje a dáva každému hlavnému mestu potenciálne právo veta.
Pozornosť sa sústredila na blížiaci sa samit G7 v Japonsku koncom tohto mesiaca, na ktorom sa očakáva, že skupina najsilnejších ekonomík sveta sa zameria na posilnenie sankcií voči Rusku a boj proti ich obchádzaniu.
Pre zástancov Ukrajiny je nový balík, ktorý budú členské štáty posudzovať v stredu, dobrou správou. “Som s týmto [balíkom] spokojný, pokiaľ sa prijme konečné rozhodnutie… Všetky sankcie, ktoré poškodzujú ruskú vojnovú mašinériu, podporujeme,” povedal pre POLITICO estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.