Komu sa podarilo zlikvidovať tri húfnice, je zatiaľ neznáme. ISIL, ktorý sa prihlásil k likvidácii húfnic však v regióne, kde boli húfnice zničené, nemal dostatok prostriedkov a samozrejme ani vôle na vykonanie tejto akcie. Navyše ISIL bojuje v symbióze s tureckou armádou a ich protiturecké vyhlásenia sú len čisto propagandistické, určené svetovej verejnosti.

Kritika ISIL zo strany Turecka je podľa ruských odborníkov účelová, určená pre širokú verejnosť. Turci podľa Rusov členov ISIL podporujú zbraňami, zásobami, pričom umožňujú zraneným teroristom liečiť sa zo zranení v tureckých vojenských nemocniciach.  Erdoganov režim a najmä Erdoganova rodina osobne úzko  spolupracoval s ISIL aj pri kradnutí a predávaní sýrskej ropy. Tento kšeft im prekazili až útoky ruských lietadiel, keď zničili tisíce automobilových cisterien, s ktorými Turci kradnutú ropu prevážali na svoje územie

Pýcha tureckej armády

Turecká húfnica T-155 vznikla s pomocou kórejských firiem a patrí do skupiny približne 10 najlepších delostreleckých húfnic vo svete. Špičku delostreleckých húfnic tvoria podľa odborníkov ruské samohybné húfnice Msta a Koalicia, nemecká PzH-2000, juhokórejská K9 Thunder, čínska PLZ-05.  Turecká húfnica je približne na úrovni britskej AS90, ktorá má o niečo slabšie parametre ako vyššie spomenuté húfnice, no turecká zbraň je však podstatne kvalitnejšia ako staršia americká húfnica MM109A6 z 80 rokov 20.storočia.

Turecká húfnica má kaliber 155 mm a dostrelí do vzdialenosti 30 km bežnou muníciou a reaktívnou muníciou do vzdialenosti 40 km. Za minútu dokáže vystreliť 6x. Na ochranu húfnice slúži 12,7 mm ťažký guľomet, posádka je chránená pancierom, ktorý dokáže odolať  strelám ťažkých guľometov.

Rozzúrení Turci držia v tajnosti, ako a kto mohol zlikvidovať ich húfnice. Názory sa rôznia, objavili sa informácie že išlo o útoky na húfnice s pomocou mínometov, granátometov, alebo protitankovými raketami. Ukazuje sa však, že k útoku prišlo spoza sýrskych hraníc, takže možnosť likvidácie pomocou mínometov a granátometov je nereálna, tieto zbrane sú určené k boju na krátku vzdialenosť.

USA zvyšujú pozornosť

Likvidácia tureckých húfnic zvýšila pozornosť USA. USA v regióne sleduje svoje plány, pričom výhodná je pre ne vojna všetkých proti všetkým. Kým sa bijú sýrske vládne vojská – Turci – Kurdi – sýrska umiernená teroristická opozícia, USA, keď podporujú teóriu chaosu, môžu byť spokojné, pretože tento región je v bezpečí pred ruským alebo čínskym vplyvom.

Čo však USA nesmierne znervóznilo, bol vstup Ruska do konfliktu a jeho priama podpora Asadovej vláde v Damasku. Likvidácia ISIL a umiernených teroristov ruskými leteckými silami a sýrskou armádou zapríčinila, že do bojových operácii sa museli začať na americký príkaz čoraz viac zapájať aj turecké sily.

Hranice Sýrie a Iraku čoraz viac narúšajú príslušníci motostreleckých jednotiek a príslušníci špeciálnych síl tureckej armády. K prvému väčšiemu útoku tureckých síl prišlo vo februári 2016, útok sa neskončil tureckým úspechom. Vyslal však signál o tom, že Turecko sa bude do riešenia kurdskej otázky čoraz aktívnejšie zapájať.

Turecká soldateska vraždí najmä kurdských civilistov na severovýchode Turecka a v priľahlých častiach Iraku a Sýrie. Kurdi sa im však stavajú čoraz tvrdšie na odpor, dokladom toho sú aj bombové útoky na policajné a vojenské ciele hlboko vo vnútrozemí Turecka, s ktorými sa v poslednom týždni roztrhlo vrece a o ktorých sme písali aj na Hlavných správach

Kurdi sa čoraz odvážnejšie bojujú za svoje práva

Nervozita  Turecka sa zvýšila, keď sa v meste Rumeila uskutočnil Zakladajúci zjazd kurdsko-arabskej administrácie Severnej Sýrie. Politických ambícii Kurdov sa Erdogan nesmierne obáva, navyše na tomto zjazde bolo aj množstvo arménskych, turkménskych, asýrskych delegátov. Delegáti prijali uznesenie, že postupne vzniknú tri kurdské kantóny, na základoch demokratického federalizmu. Turci sa  obávajú, že v  obdobných aktivitách v ktorých vidia  čoraz silnejšiu podporu Moskvy budú Kurdi pokračovať aj na tureckom území.

Oficiálny Damask sa k aktivitám Kurdov na svojom území nestavia odmietavo, vlažný postoj k aktivitám Kurdov zaujali aj členovia tzv. „sýrskej umiernenej opozície“, ktorí svojho hlavného nepriatelia vidia najmä v Asadovi.

Výrazne nervózni sú z kurdských aktivít Turci a Američania. Turci preto, lebo ako sme už spomenuli, sa obávajú kurdských odstredivých tendencií na svojom území a USA preto, lebo nemajú žiadne páky na to, aby uplatnili svoj vplyv v  prípadných slobodných kurdských regiónoch a obávajú sa o osud svojho tureckého spojenca.

Následne, sa takmer okamžite nechal počuť hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Mark Toner, ktorý nástojí na tom, aby sa zachovala celistvosť Sýrie. Pritom ešte pred nedávnom sa z americkej strany ozývali hlasy, ktoré okrem požiadavky okamžitého odchodu Bašara Asada sa nestavali odmietavo ani k otázke „parcelizácie Sýrie“.

Len podotýkam, že podobným  názorovým vývojom prešli USA aj na Ukrajine. Spočiatku hystéria, aby ostala jediná Ukrajina a bola základom americkej politiky na Ukrajine. Nepripúšťali sa žiadne možnosti a práva Donbasu na sebaurčenie. Postupom času, ako slabne skorumpovaná ukrajinská chunta v Kyjeve a ako stráca reálny vplyv nad svojím územím, odstredivé tendencie začínajú silnieť a v USA sa čoraz viac obávajú parcelizácie Ukrajiny. Uvedomujú si reálne riziko, že sa niektoré z  kľúčových regiónov centrálnej Ukrajiny môžu pridať k Donecku a Rusku. (USA má rozpracovaný aj variant odchodu niektorých regiónov k Donecku, problémy s dotovaním Ukrajincov by sa tak presunuli z EÚ a USA na Rusko. Rusi zasa majú rozpracovaný variant, aby USA a EU čo najdlhšie a najtvrdšie platili a udržiavali Ukrajinu pri živote, pričom by ale silnel odpor voči USA a EU).

Američania a Turci si uvedomujú, že v Iraku žije 7 milionov Kurdov, v Sýrii 3 milióny Kurdov, v Iráne 5 miliónov Kurdov a v Turecku približne 25 miliónov Kurdov. Kurdská otázka veľmi ohrozuje člena NATO – Turecko a Erdogan, ktorý sa snaží Turkov ovládať brutálnym terorom a silou sa dostáva do čoraz väčších problémov, pretože v prípade ak Moskva bude podporovať kurdské aktivity prípadne aj vojensky, hrozí totálny rozpad Turecka.

Sme svedkami tureckej labutej piesne?

Turci sú veľmi nervózni z vývoja  vzájomných rusko-tureckých vzťahov. Embargo zo strany Ruska, odchod ruských turistov, čoraz silnejší teror na území Turecka, ktorí pravdepodobne zapríčiní katastrofálnu tureckú turistickú sezónu, prítomnosť ruského letectva a ruskej protileteckej obrany v Sýrii, ktorá neumožňuje Turkom plnohodnotný vojenský zásah, ruská vojenská podpora sýrskej a irackej armáde – to všetko sú faktory, ktoré ukazujú, že Erdogan má veľmi slabé podmienky zahasiť prípadné šírenie kurdského čoraz silnejšieho požiaru smerom na svoje územie.

Určitou náplasťou pre čoraz nervóznejšieho Erdogana môže byť skutočnosť,  že Brusel a vedenie EÚ na slovo poslúchajú lídrov v USA. Takže Európania Turkov nielenže finančne dotujú, ale čoskoro vojde do platnosti aj bezvízový styk s EÚ, ktorý bude Erdogan vydávať za svoj politický úspech. Od tohto úspechu voči servilnej EÚ, ktorý náležite propagandisticky v tureckej tlači Erdogan aj zúročí, očakáva pravdepodobne predĺženie svojho bačovania v Turecku.

Ale aby sme sa vrátili k základnému problému. Kto teda zlikvidoval turecké húfnice? Boli to Kurdi, Sýrčania, Rusi? – to nie je ani veľmi podstatné. Pravdepodobne išlo o spoločnú akciu. Rusi určite vedeli vďaka svojej rozviedke, družiciam a letectvu presne, kde sa turecké húfnice nachádzali.

Zbrane, ktoré úspešne a bez problémov turecké húfnice zlikvidovali, vyrobili takisto Rusi. A či už spúšť stlačili Kurdi alebo Sýrčania, ktorí majú s Turkami množstvo nevybavených účtov, ostane ešte dlho vojenským tajomstvom. Isté je však to, že aj Kurdov či Sýrčanov, ktorí turecké húfnice zlikvidovali vycvičili ruskí inštruktori.

A práve takejto  spolupráce slobodných a odhodlaných ľudí, brániacich svoje domovy a likvidujúcich rôznych proamerických partnerov, sa čoraz viac obávajú v USA.

Branislav Krasnovský