Môj profil 
Predplatné
„Toto môže odštartovať, nechcem pateticky povedať, že revolúciu v náraste platov, ale fakt je, že sme dospeli do bodu, kedy sa môžu zvýšiť. Aj učitelia a sestričky by si mali uvedomiť základnú vec, platy vo výrobnej sfére ťahajú tie vo sfére nevýrobnej,“ dodal. „Takže by všetkým malo záležať na tom, aby takéto štrajky boli úspešné. Ľudia, nezáviďte si a podporujte sa. Toto spustilo vlnu solidarity po celom Slovensku,“ konštatoval analytik.
Európa bude potrebovať svoju vlastnú obranu
V relácii komentoval aj výsledky posledného summitu Európskej únie (EÚ) v Bruseli. “Jedným z najdôležitejších výsledkov bola užšia spolupráca v oblasti obrany. Lídri často zdôrazňovali, že to nejde proti NATO, ale ja som presvedčený, že toto je vývoj, ktorý ide pomaly, ale smer je jednoznačný. Európa si bude musieť zriadiť svoju vlastnú obranu. Otázka je, akú. Zatiaľ to až taký veľký pokrok nie je, dohodli sa zatiaľ len na koordinácii záväzkov,“ uviedol.
„Nie je pravda, že na obranu dávame málo,“ odpovedal na otázku, ako hodnotí rozhodnutie štátov zvýšiť výdavky na obranu. „Stačí si urobiť reálny súčet výdavkov na obranu všetkých členských štátov EÚ a zistíme, že Únia dáva na obranu druhú najvyššiu sumu, hneď po USA. Problém je skôr v efektivite,“ tvrdí Chmelár.
Na margo návrhu britskej premiérky Theresy Mayovej udeliť občanom EÚ vo Veľkej Británii štatút „usadených osôb“, Chmelár povedal, že je nespravodlivý. „Nielen európski lídri, ale aj britská opozícia veľmi ostro kritizuje to, čo predložila Theresa Mayová. Znamená to, že tri milióny občanov Európskej únie, ktorí žijú vo Veľkej Británii, budú mať čoskoro štatút druhoradých občanov. Nebudú môcť voliť, budú mať obmedzenia v mnohých iných veciach, budú musieť mať identifikačné karty… Je tam také množstvo obmedzení, až to hraničí so šikanou a značná časť občanov EÚ v tejto chvíli zvažuje odchod z Veľkej Británie,“ povedal.
Na otázku, či Slovensko získa na svoje územie európsku liekovú agentúru, ktorá sa bude sťahovať z ostrovov, Chmelár povedal, že je to možné. „Závisí to aj od toho, ako veľmi nám na tom záleží. Fakt je, že Slovensko je jednou z mála členských krajín EÚ, ktoré na svojom území nemajú nič,“ poznamenal s tým, že by Slovensko malo svoje záujmy presadzovať asertívnejšie.
„Kým sebavedomé štáty hovoria o svojich záujmoch, na Slovensku sa vedie verejná diskusia o našich záväzkoch alebo spoľahlivosti pre našich partnerov,“ tvrdí Chmelár.
Zarazilo ma, že prezident označil Rusko za nepriateľa Slovenska
Zároveň kritizoval prezidenta Andreja Kisku za medializované vyjadrenia. „Denník Sme priniesol veľký rozhovor s prezidentom Kiskom, kde povedal šokujúce veci, ktoré ostali bez povšimnutia. Po prvé, že Slovensko má dva typy nepriateľov, vnútorných a vonkajších. Andrej Kiska je po Milošovi Jakešovi prvý politik, ktorý hovorí o vnútorných nepriateľoch,“ povedal Chmelár. „Ale čo ma zarazilo ešte viac, označil Rusko za nepriateľa Slovenska. Takúto nehoráznosť si nedovolí povedať ani francúzsky prezident, ani nemecká kancelárka. Rusko nepodniklo voči Slovensku žiaden otvorený nepriateľský krok,“ upozornil.
„Putin ani o Američanoch nehovorí slovníkom, že sú to nepriatelia. Prirodzene, že sa západní partneri určitým spôsobom vyhraňujú voči Rusku a jeho politike, ale v živote by si nedovolili označiť to takýmto vojnovým slovníkom. Andrej Kiska nie je analytik, ale najvyšší predstaviteľ štátu,“ povedal Chmelár. „Český prezident bol prijatý u čínskeho aj ruského prezidenta, bol u britskej kráľovnej a má pozvánku k americkému prezidentovi. A čo ten náš?“ opýtal sa Chmelár.
Dodal, že na rozdiel od Čechov sme sa na prezidentskej úrovni nedostali ani na rokovanie o čínskom projekte novej Hodvábnej cesty. „Jediný spôsob, ako by sa Slovensko mohlo vrátiť do tohto projektu, je uzmieriť Rusko s Ukrajinou. A toto je platforma, kde by Slovensko mohlo zohrať významnú úlohu, lebo má dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu,“ poznamenal Chmelár.
Klus je voči Kotlebovi najslabší protikandidát na župana BBSK
Podľa júnového prieskumu agentúry Focus by sa predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja stal Marian Kotleba (ĽSNS). Získal by hlasy 25,9 percenta rozhodnutých respondentov. Na druhom mieste by so ziskom 20 percent skončil podnikateľ Ján Lunter, na treťom poslanec Národnej rady SR za stranu SaS Martin Klus (16,6 percenta).
Preferencie ďalších kandidátov na predsedu kraja boli podľa prieskumu agentúry Focus nasledovné: Stanislav Mičev (12,9 percenta), Martin Juhaniak (10,4 percenta), Ivan Saktor (6,6 percenta), Milan Urbáni (4,8 percenta) a Igor Kašper (2,8 percenta).
Niektorí z kandidátov v minulosti naznačovali, že sa možno vzdajú v prospech toho kandidáta, ktorý bude najsilnejším súperom Kotlebu, a tým by podľa tohto prieskumu bol Lunter. „Existuje nebezpečenstvo, že napriek rétorike niektorých kandidátov, že majú záujem sa dohodnúť, k žiadnej dohode napokon nepríde,“ povedal Chmelár.
Kultivovanosť a vzdelanosť pravicového kandidáta Klusa môže byť podľa Chmelára v Banskobystrickom kraji, paradoxne, nevýhodou. „Najmenšie šance postaviť sa v súboji Marianovi Kotlebovi má Martin Klus. A to práve pre tie vlastnosti, ktoré bežní ľudia nemajú radi, lebo tí majú radi jadrnú reč a keď sa s nimi hovorí na rovinu,“ tvrdí Chmelár.
.JPG)
.jpg)
