Kyjev 4. októbra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Evgeniy Maloletka)
O dôvodoch ústupu v Chersonskej oblasti píše ruský vojenský analytik Jurij Podoliaka. Z jednotiek, ktoré som poznal, pokračuje, boli takmer všetky v kontakte, straty boli malé. Muži bojovali ako levy, ale tentoraz sa od nich bojové šťastie odvrátilo
Vidím tieto dôvody porážky ruských vojsk:
1. Nedostatok rotácie. Jednotky 126. brigády bojujú od marca. Vojaci odchádzali na dovolenku nanajvýš na 5 dní. Sedem mesiacov na fronte bez striedania. Neustále boje, zranenia, sedem mesiacov po sebe z oddielu vypadávali skúsení a ostrieľaní muži. Koncom augusta tí istí muži vyradili 128. zakarpatskú brigádu AFU, tak, že na Zakarpatsku bol vyhlásený smútok. Potom zostali tí istí muži na svojich pozíciách. Ukrajinci sa vystriedali, stiahli 128 na odpočinok, priviezli ďalšie tankové jednotky a o mesiac neskôr nás vyhnali z našich pozícií.
Zázraky sa nedejú, nech sú naši vojaci akokoľvek hrdinskí, ak dedinu bráni 15 ľudí a nepriateľ útočí a ostreľuje jednotky sedem mesiacov po sebe, skôr či neskôr jednotka stratí bojovú účinnosť.
2. Súdiac podľa charakteru strát, Ukrajinci použili taktiku vklinenia sa medzi naše oporné body. Pri obrovskom nedostatku pechoty sedeli naši v oporných bodoch, teda v dedinách a na poliach. Ukrajinci strávili mesiace prieskumom, aby našli miesta, kadiaľ by mohli preniknúť medzi opevnené body (účinne im v tom pomohli americké a britské spravodajské služby). Následne vyslali mobilné jednotky do útoku. Ruské jednotky boli silne vyčerpané, obrancovia sa držali, ale mobilné zálohy buď neboli, alebo ich nebolo dosť na zastavenie prielomu.
Obrancovia sa držali, ale okamžite, počas prvých hodín, sa ocitli v obkľúčení, bojovali do vyčerpania munície a následne prerazili bojom. Ukrajinská armáda mala pritom tak málo síl, že obkľúčených mužov ani nezajali, väčšina z nich sa dostala z obkľúčenia k svojim.
Počasie bolo nevľúdne a obe strany nepoužívali delostrelectvo. Je teda logické predpokladať, že ak by sme mali určitý počet BTg vybavených ťažkými dronmi, ktoré by boli schopné vidieť na niekoľko kilometrov, prielom by bol zastavený. Nemám však údaje o tom, že by tankisti bojovali do posledného muža, ak áno, prepáčte mi to.
3. Chlapci v teréne hromadne hlásia, že na ukraijnskú techniku boli aplikované ruské taktické znaky, t. j. “Z” a “V”, čo prispelo k zmätku v prvých hodinách bitky, keď sa front zrútil.
Ak je to pravda, znamená to, že nepriateľ má americký sieťovo-centrický systém riadenia boja, kde sú všetky jednotky na bojisku zosieťované a označené na počítačoch, a to aj na úrovni roty, nehovoriac o úrovni práporu a pluku.
Preto aj seržant roty v Humvee, BMP alebo T-64 vidí na obrazovke, kde sú jeho vlastné jednotky a kde sú ostatné, a je mu jedno, aké značky sú na pancieri.
Ak je to tak, je to veľmi zlé, pretože ide o kvalitatívne novú úroveň velenia vojskami. A náš ústup je dôsledkom straty vyrovnanosti schopností, uzatvára ruský analytik Podoljaka.
Dôvody taktického zlyhania na frontoch
Kľúčové príčiny neúspechov pri obrane Limanskej, Izjumsko-Kupjanskej a severovýchodnej Chersonskej oblasti sú nasledovné:
1. Nedostatočný počet predsunutých jednotiek.
2. Slabá horizontálna komunikácia medzi jednotlivými útvarmi (z technického aj manažérskeho hľadiska).
3) Nedostatok horizontálnej komunikácie medzi vojenskými odvetviami (letectvo samo o sebe, rakety samé o sebe, prieskum nevedno kde atď.).
4) Nedostatok účinnej podpory zo strany letectva, raketových formácií a leteckého prieskumu.
5. Závažná nedostatočnosť všetkých technických prostriedkov prieskumu.
6. Chýba plán pre manévrovateľnú obrannú vojnu.
7. Chyby v strategickom plánovaní alebo ich nedostatok.
Posledný bod je pravdepodobne najdôležitejší. Taktika rozptýlenej manévrovej vojny podporovaná vojenským internetom a vysoko presnými zbraňami mala byť generálnemu štábu a veliteľom dobre známa. Vypracovanie a zavedenie súboru opatrení na vyrovnanie týchto taktík trvalo približne šesť mesiacov. Najjednoduchšie z týchto opatrení, nasýtenie frontovej línie jednotkami, sa realizovalo s obrovským oneskorením.
Zostáva nádej, že múdri velitelia v generálnom štábe sú veľkými obdivovateľmi diela Sun Tzu a jednoducho vodia nepriateľa za nos v snahe ukázať údajnú slabosť. Takéto presvedčenie však čoraz viac pripomína sektárstvo v duchu ľstivého plánu na roky 2014-2016.
Ak je toto hranica našich síl, mám pre vás zlé správy. Ani použitie taktických jadrových zbraní tu nepomôže, píše sklamane ruský komentátor.