Podľa utorkových informácií bude Maroš Šefčovič v novej Európskej komisii zastávať post podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy.

V minulosti zastával podobný post, keď bol pravou rukou vtedajšieho predsedu José Manuela Barrosa. Neskôr v komisii pod vedením Jeana-Claudea Junkcera mal na starosti agendu energetiky. Pôvodne mal však byť eurokomisárom pre rozvojovú pomoc a neskôr pre dopravu a vesmír.

Ako povedala Ursula von der Leyen, jej tím odráža záujmy juhu aj severu, západných krajín aj východných. Jej tím rozumie Európe a počúva ľudí, čo od Únie očakávajú.

Od komisárov očakáva, že nebudú závisieť len od hlavných miest, ale budú navštevovať regióny, kde Európania žijú a pracujú. Okrem Šefčoviča budú podpredsedami napríklad Frans Timmermans (pre Zelenú dohodu), Margarethe Vestager (pre koordináciu digitálnej agendy), Valdis Dombrovskis (ekonomické záležitosti) či Češka Věra Jourová (pre demokratické hodnoty).

Zostavovanie novej Európskej komisie prichádza po májových voľbách do Európskeho parlamentu. O tom, kto obsadí pozíciu predsedu Komisie, rozhodli po niekoľkodňových rokovaniach premiéri a prezidenti EÚ. Von der Leyen bola kompromisom, bývalá nemecká ministerka obrany patrí do frakcie ľudovcov, ktorí majú v europarlamente najviac kresiel.

V lete členské štáty navrhli svojich eurokomisárov, cieľom von der Leyen bolo, aby boli v jej komisii rovnomerne zastúpené ženy a muži. V exekutíve bude 13 žien a 14 mužov. Británia svojho zástupcu nenominovala, keďže by Úniu mala opustiť ešte predtým, ako sa Komisia ujme nového mandátu – 31. októbra.

Ursula von der Leyen už v júli predstavila priority – okrem rodovej rovnosti k nim patrí boj proti klimatickým zmenám, posilňovanie demokracie a sociálne trhové hospodárstvo EÚ či líderstvo Únie v kontexte globálnych výziev.

Svoje portfóliá si nominanti budú ešte musieť obhájiť pred europoslancami v príslušných výboroch. Je možné, že takzvaným grilovaním, počas troch hodín, neprejdú všetci a tak sa zloženie budúcej komisie môže ešte zmeniť.

Pred piatimi rokmi vypočúvaním neprešla Slovinka Alenka Bratušeková, ktorá mala získať post podpredsedníčky pre energetickú úniu. Napokon jej rezort získal Maroš Šefčovič, ktorého pôvodne Jean Claude Juncker nominoval na post eurokomisára pre dopravu. Jeho pôvodný rezort pripadol ďalšej Slovinke Violete Bulcovej, ktorá grilovaním prešla. Päťročné funkčné obdobie novej Európskej komisie sa začína prvého novembra 2019.

Čiernou škvrnou pri výbere eurokomisárov je kauza Rocca Buttiglioneho, ktorého v roku 2004 odmietli vymenovať, pretože sa prihlásil ku kresťanstvu. Liberálni poslanci sa ho vo Výbore pre občianske slobody, vnútro a spravodlivosť pýtali na jeho názor na homosexualitu. Katolícky politik odpovedal podľa učenia Cirkvi. Uviedol preto, že homosexualita je hriech. V súvislosti s rodinou povedal, že účelom rodiny je umožniť žene mať deti a tešiť sa z ochrany muža, ktorý sa o nich stará. Následne ho výbor odmietol na akýkoľvek post eurokomisára.

Pôvodné zákulisné informácie

Bývalý výskumník Centra pre európsku politiku (CEP) Piotr Maciej Kaczyński v júli pre server EURACTIV.com uviedol, že podľa zákulisných informácii nová Európska komisia má predbežne troch podpredsedov, z ktorých údajne žiadny nepochádza zo strednej alebo východnej časti Európskej únie. Má ísť podľa neho o Fransa Timmermansa z Holandska, o ktorom sa skôr hovorilo ako o potencionálnom šéfovi EK, o Margrethe Vestagerovú z Dánska a Josepa Borrella zo Španielska.

Dlhodobejšie špekulácie tiež hovoria, že napríklad, Ír Phil Hogan by mohol dostať agendu obchodu, alebo, že poľský nominant Janusz Wojciechowski skončí s agendou poľnohospodárstva. Českej komisárke Věre Jourovej predbežné verzie pripisujú právny štát, Fransovi Timmermansovi klimatickú politiku.

Slovenská verzia portálu Euractiv nedávno informovala, že slovenskému eurokomisárovi Šefčovičovi v zákulisí prisudzujú agendu bezpečnostnej únie. Ide o funkciu, ktorá zahŕňa boj proti terorizmu a organizovanému zločinu.

Šimečka: Slovensko má na viac

Podľa slovenského europoslanca Michala Šimečku (PS), si Slovensko obsadením tohto postu veľmi nepomohlo, keďže ide o funkciu, ktorú už raz Šefčovič zastával.

Poslanec tiež pripomenul, že komisia je v súčastnosti plná líderských, charizmatických osobností. “A nemyslím len najsilnejšie váhy zo starých členských krajín, akými sú Margrethe Vestager alebo Frans Timmermans. Aj Českú republiku zastupuje Věra Jourová, ktorá si za posledných päť rokov získala v Bruseli rešpekt, aj vďaka svojmu ráznemu zápasu za práva spotrebiteľov, a aj preto teraz povýšila na post podredsedníčky.”

No a oproti nim vníma Šimečka Šefčoviča ako menej výraznú postavu. “Nehovoriac o tom, ako jeho povesti poškodila kandidatúra na prezidenta SR, počas ktorej chodil po oslavách MDŽ s Robertom Ficom a vymedzoval sa voči hodnotám, ktoré by mal v Komisii zastávať,” píše poslanec v príspevku a dodáva, že jeho správaniu zodpovedá post, ktorý v novej Komisii získal.

“Slovenská vláda chcela silné ekonomické portfólio, ale nakoniec sme sa vrátili oblúkom o päť rokov späť. Pre diplomata Šefčoviča je manažovanie byrokratických a inštituciálnych vzťahov vhodná pozícia, ale politicky to pre Slovensko nie je výhra.”

Na záver ešte dodal, že ako krajina máme na viac a do politiky, diplomacie aj štátnej správy musíme priviesť nových ľudí, ktorí konzistentne stoja za svojimi hodnotami, ale na druhej strane sa neboja robiť veci po novom. “Tak, ako Zuzana Čaputová, alebo Matúš Vallo,” ktorých Šimečkova strana Progresívne Slovensko podporila vo voľbách ako nezávislých kandidátov.

Jaroslav Zajac