Praha 16. mája 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Sputnik-Vladimír Franta)
Sociológ Petr Hampl sa netají tým, že v znovu vyostrenom konflikte medzi Izraelom a Palestínou stojí na strane Izraela. Striktne preto odsudzuje napadnutie územia tejto krajiny zo strany Palestíny, a tak dokonca neustále upozorňuje na podiel Európy v dodávaní zbraní Palestíne a všíma si pri tom veľmi nepriaznivé možné dôsledky
Raketové útoky ozbrojeného krídla Hamasu na Tel Aviv tak vyvolávajú u Hampla značné pobúrenie.
„Teroristi financovaní a inak podporovaní Európskou úniou a USA zaútočili na Izrael. Na rozdiel od povedačiek o Vrběticiach je to jednoznačne a spoľahlivo doložené. Európska komisia aj americká vláda sa k tomu hlásia. Nemusíme ,si vybrať a veriť Koudelkovi‘. Píšem to nerád, ale keby izraelská odveta zasiahla aj sponzorov teroristov, bolo by morálne oprávnené,“ píše Hampl na svojom účte na Facebooku.
Sociológ potom dodáva varovanie spočívajúce v univerzálne platnom pravidle: „Ktokoľvek čokoľvek rozpúta, vymkne sa mu to z rúk.“
„Zbrane dnes dodávané palestínskym teroristom môžu byť zajtra použité ich bratom v Európe. Ak dostanú chuť, nikto im v tom nedokáže zabrániť,“ vysvetlil.
Ďalej sa Hampl odvoláva na bezpečnostného experta s českým občianstvom Davida Bohbota, ktorý dnes už presne vie, že túto chuť palestínski ozbrojenci určite dostanú.
„Spomínam si, že pred 17 rokmi som počas prednášky prvýkrát otvorene povedal, že v Európe môže vzniknúť občianska vojna medzi moslimami a nemoslimským obyvateľstvom. Pamätám si, ako na mňa útočili, že som si niečo také dovolil povedať. Nerád som to hovoril, nemalo to rasistický podtext, ale prišlo mi to reálne. Dnes by som to povedal inak. Už sa neobávam, ale viem. Viem, že občianska vojna je nevyhnutná a je iba otázkou času,“ tvrdí David Bohbot.
Vyhrotenie situácie medzi Izraelom a Palestínou
Večer 10. mája sa situácia na hranici medzi Izraelom a Pásmom Gazy prudko vyhrotila. Strety medzi moslimami a izraelskou políciou, ktoré začali po vysťahovaní niekoľkých palestínskych rodín z mestskej štvrti Šejk-Džarráh vo východnom Jeruzaleme, prerástli do vojenskej akcie.
V dôsledku takmer nepretržitých raketových útokov v Izraeli bolo zabitých sedem civilistov a jeden vojak, viac ako 200 bolo zranených. Tel Aviv zaútočil na Gazu, následkom čoho zahynulo niekoľko militantov vrátane vysoko postavených poľných veliteľov. Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva sa obeťou izraelských útokov stalo asi 140 ľudí, približne tisíc bolo zranených.
Pásmo Gazy je jednou z častí Palestíny, ktorej rozdelenie územia je účastníkmi dlhodobého arabsko-izraelského konfliktu spochybňované. V roku 1947 vypracovalo Valné zhromaždenie OSN plán rozdelenia Palestíny, ktorý arabská strana doteraz neprijala. Od prevratu v roku 2007 ovláda Pásmo Gazy islamistická organizácia Hamas.
Proces mierového urovnania konfliktu bol pozastavený. Palestínčania požadujú, aby sa budúce hranice medzi týmito dvoma suverénnymi štátmi riadili hranicami, ktoré existovali pred šesťdňovou vojnou v roku 1967 s možnou výmenou územia. Dúfajú, že si vytvoria vlastný štát na Západnom brehu Jordánu a v Pásme Gazy a chcú, aby sa východná časť Jeruzalema stala jeho hlavným mestom. Izrael s tým nesúhlasí.