Moskva 16. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Twitter)
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová obvinila Washington z využitia politického nátlaku. Uviedla totiž, že Spojené štáty konajú podľa princípov nekalej súťaže, keď sa vyhrážajú sankciami firmám, ktoré sa podieľajú na dostavbe plynovodu Nord Stream 2. Dodala tiež, že takýto postup odhaľuje slabosť amerického systému
Predtým minister zahraničia Spojených štátov amerických Mike Pompeo pohrozil sankciami tým firmám, ktoré sa zúčastňujú dostavby projektu Nord Stream 2.
“Odíďte alebo budete čeliť následkom,“ vyhlásil šéf americkej diplomacie počas tlačovej konferencie.
Pompeo vysvetlil, že ide o opatrenie v rámci federálneho zákona “O čelení protivníkom Ameriky prostredníctvom sankcií“ (CAATSA), ktorý bol prijatý v roku 2017. Dnes americké ministerstvo zahraničia tento zákon aktualizovalo a zahrnulo do neho odporúčania spojené s plynovodmi Nord Stream 2 a Turecký prúd.
Podľa amerického diplomata Washington dáva jasný signál všetkým firmám, ktoré participujú na projektoch šíriacich ruský vplyv.
Reakcia Moskvy
Kontroverzný krok americkej strany okomentovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. Podľa jej slov sa jedná o prejav politického nátlaku a nekalej konkurencie zo strany Washingtonu.
“Toto je dôkaz slabosti amerického systému,“ konštatovala ruská diplomatka a dodala: “Okrem takýchto silových prostriedkov nemajú žiadne ďalšie účinné spôsoby.“
Washingtonská “diktatúra”
Minulý mesiac predseda výboru Štátnej dumy pre medzinárodné záležitosti Leonid Sluckij okomentoval návrh amerických senátorov na rozšírenie sankcií proti plynovodu Nord Stream 2.
“Návrh zákona o rozšírení sankcií proti Nord Stream 2 je, rovnako ako aj pôvodné obmedzenia, zameraný na zabezpečenie nepoctivej konkurencie USA,“ vysvetlil spolubesedníkom Sputnika.
Podotkol, že exteritoriálne sankcie sú úplne nezákonné a nemajú s medzinárodným právom nič spoločné.
“Dúfam, že našim európskym partnerom stačia sily a rozum, aby nepodľahli diktátu Washingtonu,“ vyjadril nádej Sluckij.
Plynovod Nord Stream 2
Projekt plynovodu Nord Stream 2 predpokladá položenie dvoch vetiev plynovodu s celkovou kapacitou 55 miliárd kubíkov plynu ročne, a to od pobrežia Ruska cez Baltické more do Nemecka.
Proti projektu sa postavilo niekoľko štátov, najmä Ukrajina, Litva, Lotyšsko, Poľsko a USA. Obavy Kyjeva sú spojené so stratou príjmov z tranzitu ruského plynu, Washington má záujem na presadzovaní vlastného LNG na európskom trhu. Pobaltské krajiny a Poľsko považujú projekt za “politicky motivovaný“.
Moskva, Berlín a Viedeň však opakovane zdôrazňovali, že Nord Stream 2 je výhradne komerčný projekt, ktorý má za cieľ posilniť energetickú bezpečnosť európskych štátov.