Dohoda o balíku sankcií EÚ stále neexistuje

Brusel 19. mája 2023 (HSP/Foto:screenshot)

Očakávajú sa ďalšie ústupky zo strany Komisie, keďže členovia EÚ sú naďalej nejednotní v otázke odstavenia plynovodov, zákazu plavby podvodných plavidiel a uvalenia samostatných sankcií na tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku, v obave z ekonomického úderu, píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Európska komisia sa stále snaží presvedčiť členské štáty EÚ, aby podpísali 11. balík sankcií proti Rusku, keďže sa jej počas stretnutia s veľvyslancami EÚ v utorok 16. mája nepodarilo dosiahnuť konečnú dohodu, informoval portál Politico.

Členovia sa rozchádzajú najmä v názore na uvalenie sankcií na tretie krajiny, ktoré pomáhajú Rusku obchádzať sankcie EÚ, ako aj v názore proti trvalému odstaveniu plynovodov a námorným opatreniam zameraným na zastavenie prevádzky “tieňovej flotily” Moskvy.

S cieľom predložiť text, ktorý by mal väčšiu šancu dosiahnuť konsenzus, Komisia už návrh revidovala, pričom najnovšie zmiernila predpokladané mechanizmy na potrestanie tretích krajín, ktoré sa považujú za spoluvinníkov obchádzania ruských sankcií.

Tento nezvyčajne odvážny krok sa pripravuje aj proti globálnym a regionálnym mocnostiam, ako sú Čína, India, Irán alebo Turecko – a Peking sa už stretol s hrozbami za to, že budú na ruskom a európskom trhu predávať tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie. Potenciálna spätná väzba takýchto opatrení zo strany niektorých najsilnejších ekonomík sveta však mnohých členov EÚ znepokojuje.

V revidovanej verzii, ktorú Komisia predložila v utorok, sa preto dodáva, že pred tým, ako sa začne postupovať voči tretej krajine, “by sa mali zvážiť aj alternatívne opatrenia”, ako sú napríklad sankcie voči jednotlivým spoločnostiam alebo subjektom.

Táto zmena nemusí stačiť na upokojenie nervov všetkých, napríklad aj Nemecka, najmä vzhľadom na to, že čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang minulý týždeň výslovne “varoval” pred sankciami voči čínskym spoločnostiam, ktoré by Peking považoval za porušenie svojej jurisdikcie a “reagoval by potrebným spôsobom”.

Ďalším závažným problémom balíka je navrhované zaradenie trvalého odstavenia ruských plynovodov. Komisia čaká, že krajiny G7 budú o tejto otázke rokovať počas víkendového samitu v Hirošime. Ale aj keby skupina G7 rozhodla o trvalom odstavení, je veľmi nepravdepodobné, že by sa toto opatrenie dostalo aj do 11. balíka sankcií EÚ.

“Existuje príliš veľký odpor krajín závislých od zostávajúceho plynu,” povedal pre Politico nemenovaný diplomat EÚ. “Jedenásty balík sankcií je takmer hotový a vloženie tohto obrovského opatrenia v tejto chvíli nebude fungovať.”

Podľa analytikov by sa proti tomuto kroku mohli postaviť nielen menšie členské štáty EÚ, ktoré sú najviac závislé od ruského plynu, ale aj Nemecko a Taliansko, ktoré – aj keď v súčasnosti nedovážajú žiadny ruský plyn – zatiaľ nie sú presvedčené, že by sa vzdali práva na akékoľvek budúce rozhodnutie v tejto veci.

Niektoré členské štáty však nie sú presvedčené o tom, že by takýto prístup vôbec fungoval, a požadujú objasnenie textu. “Ako to budú realizovať?” povedal pre Politico nemenovaný diplomat. “Určiť, o ktoré plavidlá ide, je tiež veľmi ťažké. Existujú prípady, keď lode môžu vypnúť [svoje sledovacie zariadenia]; takže nemôžete automaticky povedať, že ak to urobia, prepravujú ruskú ropu.”

Najhorlivejší odporcovia opatrení sú medzi stredomorskými krajinami, ako sú Grécko a Cyprus – čo neprekvapuje, keďže podľa správy spoločnosti S&P Global väčšina plavidiel s “potenciálnym rizikom” pôsobenia v rámci ruskej tieňovej flotily patrí Grécku a plavia sa pod vlajkami od Libérie po Panamu.

Všetky tieto otázky sa budú musieť vyriešiť pred ďalším stretnutím veľvyslancov EÚ v stredu 24. mája, pričom sa očakáva, že Komisia poskytne krajinám ešte viac ústupkov, aby sa konečne dosiahol konsenzus.