Bratislava 19. apríla 2021 (HSP/Foto:Sputnik/Mikhail Markiv)
V čase keď konflikt na ukrajinskej hranici naberá na obrátkach, a celý západný svet sa vezie na vlne protiruskej hystérie, Ukrajina zvažuje vyzbrojenie pomocou jadrových zbraní, a to v prípade ak nehrozí, že sa stane členom vojenskej aliancie NATO. Uviedol tak koncom minulého týždňa pre rádio Deutschlandfunk veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Andriy Melnyk
„Buď sme súčasťou aliancie NATO a prispievame týmto spôsobom k posilneniu Európy … alebo nám zostáva iná možnosť, a to vyzbrojiť sa,” uviedol veľvyslanec
Kyjev vraj „možno zváži svoj stav ohľadne jadrového arzenálu,” uviedol. „Ako inak môžeme zaručiť našu obranu?”
V roku 1994 sa Kyjev vzdal vlastníctva tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete z čias Sovietskeho zväzu, ktorý bol uskladnený na ukrajinskom území. Jadrové hlavice boli všetky transportované do Ruska. Na oplátku sa USA, Británia a Rusko zaviazali rešpektovať ukrajinské hranice.
Vojenské napätie medzi Ukrajinou a Ruskom je však od pripojenia Krymského polostrova k Rusku, v roku 2014, vysoké.
Melnyk, ktorého ešte minulý rok bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder nazval trpaslíkom, sa teraz vezie na vlne protiruskej hystérie a snaží sa presvedčiť Nemcov o „skutočných vojnových prípravách na nový vojenský útok na Ukrajinu, ktorý by sa mal brať vážne aj v Berlíne.”
Moskva, ako vždy, odpovedá, že reaguje iba na provokácie z Kyjeva a odmietla obvinenia z nasadenia vojsk.
Treba podotknúť, že Moskva má pádny dôvod Západu nedôverovať
Ukrajina sa totiž už roky usiluje o členstvo v západnej vojenskej aliancii NATO, a aj keď sa to už blízkej budúcnosti považuje za nepravdepodobné, jedného dňa by sa to stať mohlo.
Pritom však, podľa v roku 2017 odtajnených dokumentov dostal ešte v roku 1990 Sovietsky vodca Michail Gorbačov množstvo ubezpečení, že sa aliancia NATO nerozšíri od vtedajších východonemeckých hraníc.
Rokovania NATO v súvislosti s rokovaniami o zjednotení Nemecka v roku 1990 sa vôbec úzko neobmedzovali na stav východonemeckého územia a následné sťažnosti Sovietov a Ruska na zavádzanie týkajúce sa rozširovania NATO teda boli založené v písomných dobových správach a správach na najvyšších úrovniach.
Ešte v marci 1991 Briti ubezpečovali Gorbačova, že nevidia žiadne okolnosti, za ktorých by sa NATO mohlo rozšíriť do východnej a strednej Európy.
Ako bývalý britský veľvyslanec v Sovietskom zväze priblížil 5. marca 1991 Rodric Braithwaite, britský minister zahraničia Douglas Hurd aj britský premiér John Major, povedali Sovietom, že NATO sa nebude rozširovať na východ.
Gorbačov prijal iba znovu zjednotenie Nemecka, ktoré mal Sovietsky zväz na základe zmluvy zákonné právo vetovať, len preto, že dostal ubezpečenie, že NATO sa nerozšíri po tom, čo Sovieti stiahnu svoje sily z východnej Európy. Tieto ubezpečenia mu dali skoro všetci vtedajší významní západní politici ako boli: prezident James Baker, prezident George H.W. Bush, západonemecký minister zahraničia Hans-Dietrich Genscher, západonemecký kancelár Helmut Kohl, riaditeľ CIA Robert Gates, francúzsky prezident Francois Mitterrand, britská premiérka Margaret Thatcherová, britský minister zahraničia Douglas Hurd, britský premiér John Major a tajomník NATO – generál Manfred Woerner.
Samozrejme, netrvalo dlho, už v roku 1994, sa Bill Clinton rozhodol rozšíriť NATO na východ, a to aj napriek rôznym uisteniam a sľubom, ktoré predchádzajúca vláda Gorbačovovi ponúkla.
A odvtedy sa Rusko stalo svedkom toho, že sa z roka na rok NATO systematicky približuje k ich hraniciam, pričom sú eskalácie na Ukrajine sú len priamym výsledkom kontinuálneho vývoja tohto stavu.
V súčasnosti sa zo západu na východ, skoro každý deň, valia vlaky plné vojenskej techniky, Česko obvinilo Rusko z výbuchu muničných skladov a Ukrajina zvažuje svoje vyzbrojenie atómovými zbraňami. A čo bude nasledovať potom?
“Do neba pôjdeme s Európou v náručí?”
Andrea Lopatková
5.9°C
Nedeľa 
Utorok 
6.0°C
10.5°C
Utorok 
Streda 
Utorok 
.JPG)
.jpg)
