Dnes je pamätný deň – Deň obetí Dukly

Vyšný Komárnik 6. októbra 2022 (TASR/HSP/Foto:TASR-Maroš Černý)

Tak ako každý rok aj tentoraz sa na pietnych miestach na Dukle a vo Svidníku uskutočnia spomienkové akty. Pamätný deň – Deň obetí Dukly pripadá na dnešný deň 6. október, kedy si pripomíname 78. výročie Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá je spätá so začiatkom oslobodzovacích bojov na území Slovenska

Zámerom operácie bolo rozbitie nacistických vojsk v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu (SNP). Karpatsko-duklianska operácia sa začala 8. septembra 1944 a trvala do 28. októbra 1944 ako súčasť širšie vedenej Východokarpatskej operácie.

Sovietske vojská a jednotky 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu museli prekonať nacistickými vojskami úporne bránené horské pásma. Po zlomení odporu protivníka sa im podarilo ovládnuť Dukliansky priesmyk takmer až po mesiaci bojov 6. októbra 1944.

Červená armáda mala podľa pôvodných operačných plánov Duklu obísť, ale vzhľadom na vypuknutie SNP zmenilo hlavné sovietske velenie plány so zámerom pomôcť Povstaniu. Napriek tomu, že operácia sovietskych vojsk a 1. československého armádneho zboru nesplnila hlavný cieľ spojiť sa s povstalcami, nemecké velenie bolo nútené stiahnuť z východného Slovenska 12.500 mužov, čo sa priaznivo odrazilo na dočasnej stabilizácii povstaleckého frontu.

Karpatsko-duklianska operácia bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny. Vyžiadala si veľké obete na obidvoch stranách bojovej línie. Sovietska 38. armáda stratila 13.264 vojakov, 48.750 utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. čs. armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo 1630 vojakov a 4069 ich bolo zranených. Straty na strane nacistických vojsk sa odhadovali na 52.000 padlých a zranených.

Boje v oblasti Duklianskeho priesmyku a obete druhej svetovej vojny pripomínajú národné kultúrne pamiatky Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku. Dominantou národnej kultúrnej pamiatky je 28 metrov vysoký Pamätník čs. armádneho zboru postavený v roku 1949 podľa architektonického návrhu českého architekta Josefa Grusa.

Pri príležitosti 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie umiestnili v areáli umeleckú kópiu pôvodnej sochy československého vojaka, ktorú stvárnil český sochár Jan Adolf Vítek. Súsošie Žalujem, ktoré vytvoril slovenský sochár Ján Kulich, bolo umiestnené do zmodernizovaných priestorov vyhliadkovej veže Dukla.

Na Dukle si pripomenuli 78. výročie Karpatsko-duklianskej operácie

Obete druhej svetovej vojny pri príležitosti 78. výročia Karpatsko-duklianskej operácie (KDO) a Dňa hrdinov KDO si vo štvrtok pri pamätníku na Dukle uctili zástupcovia štátnej správy, samosprávy, ako aj účastníci protifašistického odboja a široká verejnosť.

“Táto operácia má obrovský význam, hlavne historický. Je to najväčšia protifašistická horská operácia počas druhej svetovej vojny. Výraznou mierou spolu so Slovenským národným povstaním (SNP) sa zapísala do dejín celej Európy. Toto miesto je pripomienkou nielen historických udalosti, ale možnosť si pripomenúť aj to, čo sa deje na východ od nás,” povedal v príhovore štátny tajomník Ministerstva obrany SR Marian Majer.

“Slovo mier v dnešnej dobe je tak málo používané a keď je používané, tak iba v teoretickej rovine,” doplnil prednosta Okresného úradu vo Svidníku Michal Iľkanin.

“Naši hrdinovia neváhali obetovať to najcennejšie, čo mali. Svoju mladosť, zdravie a často aj život. Pre veriaceho človeka sú láska k Bohu a láska k blížnemu dve pomyselné krídla dverí, ktoré sa nedajú otvoriť a ani zavrieť samostatne,” povedal v príhovore riaditeľ Úradu ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl SR Vladimír Varga, ktorý sa spolu s prítomnými pomodlil modlitbu venovanú hrdinom KDO.

Na pietnej spomienke na Dukle sa zúčastnili i účastníci protifašistického odboja Anna Bergerová, kapitán vo výslužbe Vladimír Strmeň a poručík vo výslužbe Branislav Tvarožek.

“Mám len 94 rokov a prišiel som si uctiť všetkých spolubojovníkov, ktorí tu padli a nebolo im už dožičené, aby sa dožili týchto pekných dní, ktoré my teraz žijeme. Pri vstupe do 21. storočia sme predpokladali, že vojny už budú len na smetisku dejín a že budeme len s nechuťou na to spomínať, lebo v minulom storočí Slovensko zasiahli dve kruté vojny a náš národ krvácal. Každá vojna je zlá, lebo tam tečie krv a padajú ľudské životy,” skonštatoval Strmeň.

Po pietnej spomienke na Dukle si udalosti spred 78 rokov pripomenuli aj položením vencov k soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a pamätníku sovietskej armády vo Svidníku.

KDO bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily SNP so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.