Praha 15. júna 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Screenshot video/Youtube)

Predseda stálej komisie pre hybridné hrozby Robert Králíček (ANO) v Rádiožurnále prehovoril o tom, ako sa české inštitúcie pripravujú na útoky dezinformátorov kvôli voľbám do snemovne. Prezradil, čo všetko to obnáša a uviedol, že do budúcnosti by mala vzniknúť pozícia štátneho tajomníka pri Úrade vlády

Ako prvá prišla reč na to, že sa na stálej komisii pre hybridné hrozby riešila odolnosť proti možnému zásahu do volieb. Podľa Králíčka chceli na komisiu od kompetentných organizácií vedieť, ako sú pripravené na nadchádzajúce jesenné voľby do Poslaneckej snemovne. Pre Radiožurnál spomenul, kto bol prítomný, a tiež, k akému záveru dospeli.

„Z toho rokovania som nadobudol pocit, a bol som uistený, že je takmer minimálna šanca, že by niekto hackol voľby a zmenil výsledky. To znamená, že technicky sme na to pripravení veľmi dobre, odolávať kybernetickým útokom. Ale samozrejme najväčšie riziko, to sme sa zhodli, vidíme v dehonestácii volieb, spochybňovaní volieb a riziku veľkých dezinformačných kampaní,“ poznamenal.

A to je podľa jeho slov vec, ktorá by sa mala nejakým spôsobom riešiť. Domnieva sa tiež, že veľkú a kľúčovú úlohu v tomto prípade hrá pracovná skupina pri bezpečnostnej rade štátu pána podplukovníka Petra Matúša, ktorý je aj poradcom premiéra Andreja Babiša v oblasti bezpečnosti.

„Tu musí Česká republika, nielen táto vláda, ale aj budúce vlády, vytvoriť strategickú komunikáciu a koordinačný orgán, ktorý bude bojovať práve s dezinformáciami. Dezinformácie sú dnes fenoménom, zažili sme ich v dobe covidu a ešte je zažívame v súvislosti s očkovaním,“ podotkol s tým, že toto je vec, v ktorej má ČR rezervy.

Je teda na čase, aby ministerstvo zdravotníctva veľmi zabralo. Podľa Králíčka všeobecne musíme vytvoriť systém, ktorý by strategickú komunikáciu riadil.

„Ja sa domnievam, že budúca vláda musí mať v programovom vyhlásení aj zriadenie pozície akéhosi štátneho tajomníka pre bezpečnosť, ktorý by bol so svojím tímom poverený práve koordináciou strategickej komunikácie, prípadne bojom proti dezinformačným kampaniam. Riadil by jednotlivé organizácie,“ uviedol a následne svoju predstavu konkretizoval.

Podľa jeho názoru by mohol byť v dobe nastávajúcich volieb na Úrade vlády nejaký štátny tajomník so svojím tímom a komunikoval by s NCOZ, BIS, ministerstvom vnútra, NÚKIB, Štatistickým úradom, CTHH a koordinoval by všetky aktivity.

Zároveň však priznáva, že podľa neho sa pravdepodobne takýto proces nedokáže nastaviť do týchto volieb. Musí totiž podľa neho dôjsť aj k zmene zákonov:

„Snemovni zostáva pár riadnych schôdzí a myslím, že do volieb nie sme schopní prijať akúkoľvek ďalšiu právnu úpravu. Ale už teraz funguje komunikácia pracovnej hybridnej skupiny pána Matúša s jednotlivými zložkami. Snaží sa v rámci možností koordinovať a komunikovať tieto činnosti. “

Dezinformačné kampane vs. Česko

V súvislosti s voľbami prišla reč aj na to, aké dezinformačné kampane by sa mohli pred voľbami prípadne objaviť. Králíček uvádza, že si dokáže predstaviť dezinformačnú kampaň, kedy niekto nedostal lístky alebo ich dostal zle či neskoro.

„Tu je potreba občanov informovať, že lístky budú aj vo volebných miestnostiach k dispozícii, že kandidátky budú na webe ministerstva vnútra. Tu nesmie vláda – a my sme prijali uznesenie, kde k tomu vládu vyzývame – podceniť komunikáciu smerom k občanom. Tým zabránime šíreniu dezinformácií,“ myslí si.

Čo sa týka nadchádzajúcich volieb, prezradil, že ministerstvo vnútra bude mať kampaň smerom k voľbám. V nej bude občanov informovať, ako budú voľby prebiehať, kde môžu dostať informácie.

„Určite sa plánujú cvičenia, ministerstvo vnútra plánuje aj preškoľovanie volebných komisií,“ dodáva.

Keď prišla reč na to, či teraz očakáva, že hrozí reálne riziko dezinformačných kampaní, uviedol, že by sa niečo mohlo stať a vzápätí vysvetlil, prečo.

„Vzhľadom k tomu, že sme teraz vyhostili pomerne veľa ruských diplomatov a bola to veľmi razantná akcia smerom k Ruskej federácii, tak sa asi môže niečo stať. Môžeme očakávať všeličo. Z minulosti vieme, že sa niektoré krajiny snažili, či už to bola Ruská federácia, Čína, ovplyvniť voľby v niektorých krajinách, napríklad v USA. Tak si myslím, že by sme na to mali byť pripravení,“ domnieva sa.

Práve preto nie je radno túto záležitosť podceňovať. Aj z tohto dôvodu bezpečnostné zložky monitoring celej situácie robia a robiť budú a všetko sa zintenzívni s príchodom volieb.

Pokiaľ ide o to, ako by mohli dezinformačné kampane ovplyvňovať voľby, pripúšťa, že spôsobov môže byť hneď niekoľko. Či už ide o spochybnenie výsledkov, útoky na jednotlivé strany, spochybňovanie volebných komisií či snahu vytvoriť chaos.

V neposlednom rade Králíček uviedol, že sa Česko bude v obrane volieb inšpirovať aj v zahraničí. Napríklad pracovná skupina pri bezpečnostnej rade štátu a ministerstvo obrany budú mať workshop, kde sa budú inšpirovať z Veľkej Británie a Fínska.

„Netreba vymýšľať niečo, čo už vymyslené je. Je potrebné naopak využívať to, čo už bolo v zahraničí. Myslím, že Fínsko a Británia sú pomerne napred v tejto oblasti hybridných hrozieb. Určite sa budeme inšpirovať, aby sme nemuseli všetko robiť od začiatku,“ povedal s tým, že pre ČR bude dôležité načerpať aj do budúcna systém, teda kto sa tomu venuje, komu podlieha.

Otázkou podľa neho zatiaľ zostáva, či je správne, že máme problematiku hybridných hrozieb pri ministerstve obrany. Je teda otázkou, či by to naozaj malo byť na obrane, alebo vnútri či pri Úrade vlády. On sám v tom má ale jasno: „Osobne si myslím, že by táto agenda mala byť pri Úrade vlády, aby to bolo zastrešujúce, nadrezortné.“