Deti, o ktoré sa rodičia zaujímajú, menej fajčia a pijú

Planet Youth pochádza z Islandu, kde sa podarilo znížiť percento mladých, ktorí užívajú návykové látky, z 30 na šesť percent.

“Princípom islandského modelu je, že tínedžerov nikto nestraší represiou ani im nekáže, ako sa majú správať. Namiesto toho sa na základe veľmi presných a čerstvých dát skúma, ktoré faktory mladých k závislostiam lákajú a, naopak, ktoré ich pred užívaním návykových látok ochraňujú. Na základe toho sa potom v komunite škôl, rodičov a ďalších aktérov prijímajú účinné opatrenia,” vysvetlil viceprimátor Miloslav Špoták.

Nitra má v súčasnosti k dispozícii presné dáta o viac ako 1500 tínedžeroch zo všetkých škôl na území mesta. V dotazníku sa zisťovali údaje o užívaní návykových látok, rodinnom zázemí, vzťahu detí k škole, ale aj o súvislostiach medzi jednotlivými oblasťami. Podľa koordinátorky projektu Júlie Prableskovej priniesol prieskum medzi deťmi mnohé dôležité zistenia. Napríklad, že 30 percent školákov už fajčilo e-cigaretu a ďalších 22 percent bežnú cigaretu. Šňupací a žuvací tabak skúsilo 13 percent detí, 11 percent sa už opilo a tri percentá majú skúsenosti s marihuanou.

Odborníci však skúmali aj situáciu na školách i v rodinách. Podľa nich sú dôležité predovšetkým vzájomné vzťahy medzi dátami. Vyplýva z nich napríklad skutočnosť, že z detí, o ktoré sa rodičia viac zaujímajú a trávia s nimi viac času, pije alkohol alebo fajčí štyri až päť percent. Naopak, u detí, ktoré sú so svojimi rodičmi v menšom kontakte, je užívanie návykových látok niekoľkonásobne vyššie, na úrovni 18 až 25 percent.

“Jasne sa nám ukazuje, že nielen kvalitne strávený čas s deťmi, ale už jeho samotná kvantita je významný ochranný faktor pri predchádzaní závislostiam,” skonštatovala Prablesková.

Podľa Špotáka prieskum odhalil i ďalšie faktory, ktoré deti pred závislosťami môžu chrániť alebo ich k návykovým látkam privádzajú.

“Napríklad pozornosť a vrúcnosť rodičov k deťom znižuje riziko užívania návykových látok o polovicu. Veľmi významným ochranným faktorom je aj to, ak sa deti cítia v škole dobre a majú záujem o učenie. Naopak, rizikovým faktorom je, ak sa rodičia o deti nezaujímajú, v škole sa necítia bezpečne alebo považujú učenie za zbytočné,” vysvetlil Špoták.

Ako doplnil, ďalšou etapou projektu bude vytváranie tímov, ktoré sa budú okrem pedagógov a ďalších odborníkov skladať aj z rodičov.

“Tieto koordinačné skupiny sa potom budú snažiť získané údaje využiť na vytvorenie nástrojov, ktoré pomôžu v Nitre znížiť užívanie návykových látok medzi mladými,” uviedol.

“Znamená to, že budeme rozvíjať komunikáciu so školami i s rodičmi a pristupovať aj k rozvoju a širšiemu využívaniu športovísk i neformálneho vzdelávania,” doplnil primátor Marek Hattas.