Danko: “Zmluva o pomoci USA má 10-ročnú výpovednú lehotu, je to vazalská zmluva”. Chmelár: “Ide o investíciu do armády USA s rizikom pre Slovensko”

Bratislava 25. marca 2019 (HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Predseda Národnej rady a líder vládnej SNS Andrej Danko na Facebooku opätovne upozorňuje, že pripravovaná osobitná zmluva medzi Slovenskom a USA o údajnej finančnej “pomoci” Američanov pri obnove vojenských letísk v Kuchyni a na Sliači je “vazalskou zmluvou”

Danko a SNS v príspevku na sociálnej sieti tvrdia, že “nechcú podmienenú finančnú pomoc zo strany Spojených štátov”.

“Pojem “pomoc“ zo strany Američanov je potrebné definovať, keďže tu chcú budovať napríklad muničné sklady. Chceme, aby sa nepokračovalo v rokovaní o bilaterálnej zmluve s USA bez mandátu koaličnej rady a bez širšej spoločenskej zhody,” uvádza predseda SNS.

Niektorí politici to podľa Danka vyhlasujú za pomoc, ale takéto projekty podľa neho Slovensko nepotrebuje.

Dodáva, že niečo podobné ani nie je v Programovom vyhlásení vlády SR.

“Zmluva o pomoci USA má desaťročnú výpovednú lehotu, je to vazalská zmluva,” prizvukuje.

Po prípadnom schválení tu podľa Danka americkí vojaci budú môcť pôsobiť v inom osobitnom režime, nie tak ako napríklad naši vojaci v USA.

“Je to nevyvážené a je tu aj kolízia s bezpečnostným projektom EÚ, ktorý budujeme. Napríklad, Estónsko hovorí o tom, že ľutuje zmluvu, ktorú s USA podpísalo,“ dodal podpredseda SNS Jaroslav Paška v nedeľnej diskusnej relácii RTVS.

Usvedčení klamári

Podľa politického analytika Eduarda Chmelára materiál z dielne Pentagonu usvedčuje slovenských opozičných politikov ako aj ministra zahraničia Miroslava Lajčáka z klamstva.

“Mňa osobne najviac vyrušilo, keď nedávno Michal Vašečka v nezvyčajnom moralistickom záchvate sekundoval Martinovi Šimečkovi (redaktor Denníka N) v nejakom predvolebnom štúdiu, v ktorom o mne povedal, že mám už dvadsať rokov „nestráviteľné názory“ na zahraničnú politiku,Iraku a Líbye…,” uviedol Chmelár.

“To, čo ma na tom zarazilo, nebola samotná kritika, ale fakt, že to boli práve páni Šimečka, Vašečka a podobní, ktorí boli nadšenými apologétmi týchto vojen založených na falošných a lživých dôvodoch – a že je úplne choré, aby práve takíto ľudia verejne špinili tých, ktorí tieto dôsledky predvídali a popísali správne; aby títo deformátori verejnej mienky, ktorí škandalizovali, kádrovali a pranierovali nositeľov protivojnových myšlienok, boli naďalej ctení ako mienkotvorcovia hlavného prúdu. To všetko ma núti k uvažovaniu o novom premyslení slobody a demokracie v tejto neonormalizačnej dobe,” dodal.

Takýmto “užitočným idiotom”, ba Biľakom našich dní”, sa stal podľa Chemlára aj poslanec SaS Peter Osuský.

“Chce to nesmiernu dávku fanatizmu, aby ste s pátosom a istotou slepej viery vyslovovali skalopevné presvedčenie, že „Slovensko nemalo, nemá a nebude mať inú alternatívu ako členstvo v NATO“, že „NATO je absolútnou garanciou, že členská krajina nebude nikdy napadnutá“, že „neexistuje iná alternatíva na celom svete“ a najmä (fanfáry) „platí: Donald Trump dočasu, ale Spojené štáty naveky“. Tak sme sa dočkali, že niekto pôvodný vtip (So Spojenými štátmi na večné veky a nikdy inak“) predniesol ako seriózne mienenú tézu,” vysvetlil Chmelár.

“Žarty nabok. Takíto ľudia sú nebezpeční. Vo svojom dogmatizme a schematizme, ktorý sa dokonca pokúša konzervovať momentálnu situáciu „naveky“ alebo „až do konca dní“, ochromujú historické vedomie tejto spoločnosti. Naše dejinné skúsenosti sú totiž nepoužiteľné, ak ich aplikujeme na jedinú modelovú situáciu. Osuský, ktorý detinsky až primitívne verí, že „keď 21. augusta 1968 pristávali sovietske lietadlá na Ruzyni, prišli nás okupovať, kým americké lietadlá by nás prišli brániť“, neberie do úvahy, že všetky mocenské zásahy voči našej suverenite uskutočnili v minulom storočí naši spojenci, ktorým sme dôverovali a ktorí nás mali chrániť. Preto sú jeho hlášky, že „potreby NATO sú našimi potrebami, neexistujú naše rámce a ich rámce“, úplne scestné až nebezpečné, lebo keď sa štát vzdá vlastných rámcov, vzdáva sa aj vlastných štátnych záujmov, a to je jednoznačne kolaborantská mentalita.”

“Pripomeňme si, že ide o toho istého Petra Osuského, ktorý považuje zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki za „vysoko morálny čin“, ktorý zúrivo obhajoval všetky americké imperiálne vojny, ktorý na slovenských hraniciach nadšene vítal americký konvoj s vlajkou USA a ktorý vyzýval na to, aby sme dodali Ukrajine zbrane a vykašľali sa na diplomaciu,” píše Chmelár.

Podľa Chmelára nejde o pomoc, ale o investíciu do armády USA s rizikom pre Slovensko.

“Žiaľ, aj keď je Peter Osuský predstaviteľom vyhroteného militaristického fanatizmu až extrémizmu, k zavádzaniu občanov sa pridávajú politici z takmer celého politického spektra, vrátane oboch postupujúcich prezidentských kandidátov, z ktorých jeden sa stane hlavou štátu. Ak Zuzana Čaputová tvrdí, že v prípade ponúkaných 105 miliónov dolárov zo strany USA „má ísť o investíciu do majetku Slovenskej republiky“, tak jednoducho nehovorí pravdu a už teraz by nás všetkých malo zaujímať, kto jej radí, keďže sama priznala, že sa v tom nevyzná.”

Dokázať sa to dá podľa neho veľmi jednoducho. “Tu je zoznam projektov, ktorý odoslal Pentagon do Kongresu USA. Sú to projekty, ktoré schválilo ministerstvo obrany Spojených štátov v celkovej sume 12,9 miliardy dolárov a ktoré sa týkajú zmlúv, ktoré ešte neboli uzavreté k 31. decembru 2018. Všimnite si položku Slovensko: je tam vyčlenených 59 miliónov dolárov na vybudovanie regionálneho muničného skladu americkej armády na leteckej základni v Kuchyni plus ďalších 20 miliónov na vybudovanie skladu palív pre USAF. Len zvyšok (4+22 miliónov) je určený na modernizáciu letísk. To znamená, že tri štvrtiny týchto peňazí nie sú investíciou do majetku SR, ale do majetku USA.”

Chmelár v tejto súvislosti dodáva slová jedného z našich najväčších expertov na medzinárodné právo, profesora Stanislava Mráza z Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý pre RTVS jednoznačne potvrdil, že „ak sa tu (na našich leteckých základniach) začne budovať infraštruktúra pre americkú armádu, v takom prípade by mohlo ísť o stratu suverenity“.

Zároveň v súvislosti s touto hrozbou vysvetlil, že „vojenská technika vždy podlieha právnemu poriadku štátu, ktorého výsostné znaky na sebe má“ a vyslovil názor, že by nebolo dobré, keby naše letiská na Sliači a v Kuchyni skončili ako Ramstein v Nemecku. Porovnajte si to s nekompetentnými táraninami poslanca Martina Klusa, že „akýkoľvek muničný sklad americkej armády je muničným skladom Slovenskej republiky“.

“Letecká základňa Ramstein je najväčšou základňou USAF mimo územia Spojených štátov, nachádza sa na nej približne 35 000 amerických vojakov, 150 jadrových hlavíc a čo je najdôležitejšie – nespadá do nemeckej jurisdikcie. Čo sa môže stať, ukazuje prípad z minulého utorka, keď súd v nemeckom Münsteri čiastočne rozhodol v prospech troch Jemenčanov, ktorí zažalovali Nemecko vo veci zodpovednosti za smrť ich blízkych, ktorí zahynuli pri útokoch dronov v roku 2012. Nálety boli vedené práve z americkej základne Ramstein. Súd síce vyzval Washington, aby dodržiaval medzinárodné právo, ale za „primerané opatrenia“ urobil zodpovedným Berlín. Prípad vyvolal v Nemecku pobúrenie a novú vlnu protestov proti americkej vojenskej prítomnosti v Nemecku, no ale náš slovutný poslanec Osuský „nemá pocit, že nemecký občan má z Ramsteinu znížený pocit suverenity“, takže všetko je v najlepšom porádečku…,” vysvetlil Chmelár.

“Vážnosť situácie znásobuje fakt, že nielen podľa môjho vysvetlenia, ale aj podľa spomínaného profesora Mráza tieto zmluvy ratifikuje hlava štátu. A my sa nachádzame v situácii, kedy ani Zuzana Čaputová, ani Maroš Šefčovič s tým problém nemajú. Kým Zuzana Čaputová sa ešte môže skryť za sladkú nevedomosť a svojich poradcov, v prípade Maroša Šefčoviča ide o vedomé šírenie neprávd. Nie je pravda, ako tvrdil v sobotu v RTVS, že tieto zmluvy majú uzavreté všetky okolité štáty. Takúto dohodu má len Poľsko a treba zdôrazniť, že Poľsko je špecifický prípad: Varšava oficiálne hľadá garancie bezpečnosti nie v NATO, ale v bilaterálnych vzťahoch s USA, už teraz je tam takmer 5000 amerických vojakov a Varšava si pýta ďalších, vrátane atómových zbraní. Touto cestou hádam ísť nechceme a toto predsa nebudeme vydávať za príklad,” upozoril na záver Chmelár.