Môj profil 
Predplatné
Podľa slov Semančíka sú slovenskí poľnohospodári a potravinári znevýhodnení oproti ostatným členským krajinám Únie už od vstupu SR do Európskej únie v roku 2004. „Únia umožňuje poskytovať podnikateľským subjektom v poľnohospodárstve štátnu pomoc z vlastných zdrojov členského štátu v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci.
Členské štáty túto pomoc využívajú v rôznej výške, záleží najmä na prístupe vlády. V minulom roku dosiahla výška štátnej pomoci v okolitých štátoch EÚ desaťnásobok, niekde až tridsaťnásobok pomoci slovenským poľnohospodárom, čím strácame možnosť konkurencieschopnosti na spoločnom európskom trhu,“ skonštatoval predseda SPPK.
Dôsledkom nezabezpečenia rovnakých podmienok podpory v priamych platbách i výšky štátnej podpory je podľa jeho slov zastúpenie slovenských výrobkov v maloobchodných predajniach pod 40 %, ale aj rastúce negatívne saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami, ktoré vlani dosiahlo takmer 1,3 miliardy eur.
Predseda parlamentu Andrej Danko skonštatoval, že je dôležité, aby štát prijímal zákony, ktoré poľnohospodárom a potravinárom pomôžu. „Pre našu stranu je strategické, aby sme zdvihli prst na obchodné reťazce, aby si ich predstavitelia uvedomili, že podnikajú na našom území, že majú predávať v prvom rade naše potraviny, pomáhať našim ľuďom a platiť dane na našom území,“ povedal predseda Slovenskej národnej strany, ktorá nominovala Gabrielu Matečnú na post ministerky pôdohospodárstva.
„Je dôležité, aby sme sa zamysleli nad sprísneným systémom kontroly potravín. Iniciujem zlúčenie Slovenskej obchodnej inšpekcie, veterinárnej správy a hygieny dokopy, aby sme mali ako jeden z prvých štátov Únie jeden ucelený kontrolný mechanizmus, ktorý bude vedieť celý proces kontrolovať. Po mnohých konzultáciách s ministerstvom financií a ministerstvom vnútra bude mať ministerka na tejto ceste zelenú,“ povedal Danko. Zároveň potvrdil, že bude iniciovať zavedenie osobitných odvodov pre obchodné reťazce, pokiaľ budú naďalej špekulatívne vyvážať zisky.
.jpg)
.JPG)
