Lipšic sa rozhodol kandidovať preto, lebo má pocit, že v súčasnosti je na to vhodná doba, a to aj vďaka zmenám v prokuratúre, súdnictve aj politike. Vidí tu šancu posunúť spravodlivosť dopredu. V minulosti podľa Lipšica taká šanca neexistovala. Zdôrazňuje, že “tento boj nie je zďaleka vyhratý”.

“Buď sa vrátime späť do systému našich ľudí, alebo spravíme krok ďalej v trestnej spravodlivosti,” poznamenal.

V súvislosti s medializovanými informáciami, že Lipšic získal bezpečnostnú previerku cez ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina), povedal, že je pravdou, že rezort práce doručil do Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) jeho dotazník na vykonanie bezpečnostnej previerky najvyššieho stupňa. Advokát je presvedčený, že ju vykonal dobre a hĺbkovo. Zároveň podotkol, že previerka sa robí približne 60 dní a tá jeho bola robená 69 dní. Previerku získal zákonne a skonštatoval, že na čele NBÚ je nominant bývalej vlády.

Na margo toho, že Lipšicovi ako advokátovi umožnila kandidovať za špeciálneho prokurátora novela zákona, hovorí, že je vhodné, aby vrcholné justičné funkcie boli otvorené. Dôvodom je, aby bola konkurencia čo najvyššia, skonštatoval. Ak na post špeciálneho prokurátora kandiduje “neprokurátor”, je to podľa Lipšica pozitívom, pretože prináša iný pohľad na vec a má skúsenosti z iného prostredia.

Za nevyhnutné by Lipšic pri zvolení za špeciálneho prokurátora považoval prerušenie kontaktu s ľuďmi, ktorí sú politickí aktívni.

“Človek, ktorý získa dôveru parlamentu, sa musí odstrihnúť od svojich kontaktov,” podotkol.

Zároveň uviedol, že nemá aktívny vzťah s premiérom Igorom Matovičom (OĽANO). Ak predseda vlády potrebuje k nejakej veci konzultáciu, zvykne Lipšicovi zavolať alebo sa stretnú. Je to však podľa Lipšica sporadické.

Garanciou toho, že sa vie odstrihnúť od kontaktov, je podľa neho to, že ako minister postupoval aj voči osobám, ktoré boli z jeho vládnej koalície. Tvrdí, že ak by mal v nejakom prípade konflikt záujmov, bol by v konaní vylúčený.

“Moji spolukandidáti sú renomovaní prokurátori. Som presvedčený, že by nekandidovali, keby mali presvedčenie, že je voľba vopred dohodnutá,” reagoval pred novinármi na domnienky, že by v koalícii mohla byť dohoda na tom, že sa stane špeciálnym prokurátorom práve on.

Dodal, že ak by ktokoľvek zo súčasnej vlády naplnil zákonné znaky trestného činu, tak by začal voči nemu trestné stíhanie. Považuje za nelegitímne, aby akékoľvek vedenie trestného stíhania bolo ovplyvnené politickými motiváciami. Pri trestnom stíhaní je podľa neho potrebné postupovať bez hnevu, vášne aj bez pomsty.

“Trestné stíhanie musí byť postavené na dôkazoch a ničom inom,” poznamenal Lipšic.

Lipšic tvrdí, že ako advokát zo spisu nevynáša a vynášanie by malo byť legislatívne upravené.

“Je to problém, ktorý je vážny, a stálo by za zváženie upraviť právnu úpravu zverejňovania väzobných rozhodnutí súdov,” myslí si.

.

K úniku informácií by nemalo dochádzať. Informácie podľa neho unikajú od advokátov aj z polície. Lipšic zverejnil len obžalobu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka. Bolo to v súhlase rodiny Kuciakovcov, ktorý v prípade zastupoval.

Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia

Na boj s extrémistickými deliktami je potrebná špecializácia, tvrdí kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic.

V prípade úspešnosti svojej kandidatúry by vykonal na Úrade špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) audit a diskutoval by o tom, ako zachovať špecializáciu a väčšiu vyváženosť medzi jednotlivými prokurátormi. Skonštatoval to počas pondelkového vypočúvania pred parlamentným ústavnoprávnym výborom. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) zároveň prerušil schôdzu výboru, poslanci sa opäť zídu v utorok (2. 2.) o 9.00 h. Pokračovať majú vo vypočúvaní kandidátov Jána Šantu a Vasiľa Špirka.

Lipšic hovorí, že pôvodná koncepcia generálneho prokurátora Maroša Žilinku bola zachovať extrémistické oddelenie pod oddelením všeobecnej kriminality. To podľa neho “dáva logiku”. Umožňuje to špecializáciu a spravodlivejšie vyrovnanie agendy medzi prokurátormi. To, ktoré trestné činy by mali byť v pôsobnosti ÚŠP, je vecou parlamentu.

“Je to jeho suverénne rozhodnutie a myslím si, že k zmene v tejto veci v Trestnom poriadku nepríde,” podotkol.

V boji proti extrémizmu pomôže trestné právo, no “na konci dňa je kľúčové vzdelanie”. Ľudia, ktorí šíria klamstvá o holokauste, by mali byť podľa neho na okraji spoločnosti. “Majú mimoriadne nízku empatiu,” skonštatoval Lipšic s tým, že radikálne názory sa vyskytujú častejšie.

Lipšic tiež tvrdí, že jeho názor na slobodu prejavu sa nezmenil, no prokurátor musí podľa neho verne aplikovať to, čo je v zákone.

“Prokurátor je na to, aby zákon napĺňal, nie na to, aby ho tvoril,” skonštatoval.

Ak by sa stal špeciálnym prokurátorom, vyhlásil, že jeho akademické názory na slobodu prejavu nesmú mať vplyv na výkon jeho funkcie.

Rozdeľovanie spisov na ÚŠP by malo byť podľa neho v kompetencii riaditeľov odborov. Ak by mal udeľovať spisy špeciálny prokurátor sám sebe, tak len po dohode, aby nevznikla pochybnosť, že si prideľuje spisy účelovo.

V súvislosti s problematikou vzatia do väzby si myslí, že najmä sudcovia Špecializovaného trestného súdu veľmi starostlivo posudzujú, či sú naplnené dôvody na väzbu, pretože ide o enormný zásah do osobnej slobody.

“Myslím si, že rozhodnutia tomu nasvedčujú,” skonštatoval.

Lipšic mal tiež odpovedať na otázku poslanca Jozefa Pročka (OĽANO) o údajnej intímnej komunikácii s dnes už odsúdenou Alenou Zs. Spomenul viaceré kompromitačné akcie, ktoré sa v minulosti diali v súvislosti s jeho osobou. Tvrdí, že sa potvrdilo, že komunikácia bola dôsledkom heknutia jeho profilu na sociálnej sieti.

Pročko sa tiež Lipšica spýtal, či by nebolo vhodné vzdať sa kandidatúry, keďže v prípade jeho úspechu vo voľbe by bol ako prokurátor ešte stále dva roky podmienečne odsúdený v súvislosti s dopravnou nehodou. Lipšic odpovedal, že na konci dňa je to na zvážení poslancov NR SR. Zopakoval, že by si do konca života vyčítal, keby sa o túto pozíciu nepokúsil a nezabojoval.

“Z boja som nikdy neutekal, nebudem utekať ani teraz, aj keby som prehral,” dodal.