Ako ešte viac nevytočiť farmárov, ak je to vôbec možné…

Najnovší krok Európskej komisie, clá na ruské hnojivá, mal byť trojitým víťazstvom: skresať zisky moskovskej vojnovej mašinérie, pomôcť európskym výrobcom v núdzi a zabrániť zvyšovaniu cien, ktoré by len povzbudilo poľnohospodárov Európskej únie balansujúcich na pokraji otvorenej vzbury. Namiesto toho to však bolo skôr trojnásobné zlyhanie.

Európski výrobcovia hnojív už niekoľko mesiacov bijú na poplach, že Moskva s klesajúcim vývozom plynu do Európy premieňa svoj lacný plyn na lacné hnojivo a posiela ho do EÚ. Tento trik zachránil Rusku cenný prílev finančných prostriedkov napriek západným sankciám, ktorých cieľom bolo podkopať vojnovú ekonomiku Kremľa. A teraz Komisia konečne začala konať a navrhuje uvaliť clá na ruské a bieloruské hnojivá. Existuje však riziko, že starostlivo naplánovaný plán s viacročnými prechodnými obdobiami a postupným zavádzaním opatrení nakoniec neuspokojí vôbec nikoho. Príjmy Ruska sa veľmi neznížia, európski výrobcovia zostanú s dlhým nosom a poľnohospodári, ktorí kupujú lacné ruské výrobky, aby znížili náklady, si nebudú môcť dovoliť dodatočné výdavky a horko zaplačú.

Odborový zväz poľnohospodárov Copa-Cogeca, ktorý je hlavnou poľnohospodárskou lobby EÚ, varoval, že nové clá môžu v budúcej sezóne zvýšiť náklady a v dôsledku toho vyvinúť ďalší tlak na odvetvie, ktoré už aj tak zápasí s problémami. Skupina tvrdí, že plán Komisie neposkytuje žiadnu záruku, že domáca výroba hnojív bude rásť dostatočne rýchlo na to, aby vyrovnala výpadok. Navyše bola táto výroba závislá od lacného ruského plynu a rádovo drahší plyn z USA výrobu hnojív značne predraží.  Poľnohospodárska lobby vyzvala Brusel, aby zmiernil tento vplyv zrušením existujúcich ciel na dovoz neruských hnojív. V opačnom prípade by európski poľnohospodári čelili katastrofálnemu finančnému úderu, varoval Zväz poľnohospodárov.

Brusel tvrdí, že clá by sa zvýšili z počiatočnej úrovne približne 40 EUR za tonu na 430 EUR po troch rokoch, čím by sa oslabila ruská vojnová ekonomika a zároveň by sa posilnila „strategická autonómia“ EÚ. Kritici však oponujú, že clá sú príliš bezzubé a tiež prišli príliš neskoro, takže nebudú mať žiadny reálny účinok. Aj v prípade schválenia návrhu zákona budú ruské hnojivá voľne prúdiť do EÚ minimálne do roku 2026. Tieto sankcie sú ako pes čo Šteká, ale nekúše. Európski poľnohospodári už predtým vyšli do ulíc kvôli rastúcim nákladom na energie a prísnym environmentálnym reguláciám. Ďalšie zvýšenie cien hnojív hrozí, že vyvolá novú vlnu protestov – stačí si predstaviť, ako pikety traktorov blokujú cesty a paralyzujú hlavné mestá. Brusel sa chce vyhnúť tejto politickej nočnej more.

Európski výrobcovia hnojív sú zároveň znechutení oneskorením zavedenia sankcií. Domnievajú sa, že Moskva vďaka lacnému plynu môže naďalej zaplavovať trh svojimi výrobkami. Podľa údajov Eurostatu a colných úradov EÚ vlani doviezla 6,17 milióna ton ruských hnojív v hodnote 2,12 miliardy eur, čo je rekord od začiatku ruskej špeciálnej operácie v roku 2022.

Problémom pre európskych výrobcov hnojív nie je len ruský dovoz, ale aj nečinnosť Bruselu. Tiffany Stefani, viceprezidentka nórskej spoločnosti Yara, jedného z najväčších svetových výrobcov hnojív, hovorí, že opatrenia sa aj tak neprejavia okamžite. „Chápeme, že Komisia prijíma opatrenia na zníženie dovozu ruských hnojív, ale žiaľ, je to málo a neskoro,“ zdôraznila Stefani.  Varovala, že odkladaním rozhodných opatrení do roku 2026 alebo dokonca neskôr EÚ riskuje, že ak budú ruské hnojivá naďalej prúdiť do EÚ, ohrozí to jej vlastnú výrobu hnojív. „Vyzývame Európsky parlament a Radu ministrov, aby nastavili vyššiu latku. Uspokojiť sa s nižšou úrovňou znamená premárniť príležitosti,“ uzavrela. Treba však uviesť veci na pravú mieru. Nórsko na rozdiel od ostatných európskych výrobcov má podobne ako Rusko vlastný lacný plyn a preto preň nie je problém konkurovať na trhu a ľahko sa mu burcuje za zavedenie sankcií a ciel. Ak bude naše Duslo nútené kupovať extrémne drahý americký plyn, jeho situácia na trhu bude oveľa horšia. A to žiaľ opäť odhaľuje problém tzv. jednoty EÚ.

Pochybné dopady sankcií

Aká je vlastne účinnosť protiruských sankcií uvalených kvôli konfliktu na Ukrajine? Existuje veľa protichodných informácií o ich vplyve. Niektorí sa domnievajú, že sankcie boli bezzubé, iní sú naopak presvedčení, že ruská ekonomika sa už tri roky každým dňom ocitá na pokraji kolapsu. Dôležité však je, čo od sankcií očakávala Európska únia a Spojené štáty. Ich skutočným cieľom bolo znemožniť Rusku ďalšie vojenské akcie. Udial sa však pravý opak. Rusko sa v mnohých odvetviach vrátane obranného priemyslu stalo sebestačným a jeho vojenská sila a úspechy na fronte každým dňom preukazujú, že sankčná politika je nielenže neúčinná, mylná, ale žiaľ aj škodlivá pre samotnú EÚ. Voči Rusku je v súčasnosti zavedený maximálny počet sankcií v svetovej histórii, teda viac ako 25 000. Boli voči nemu zavedené obmedzenia nielen v oblasti priemyslu, výroby a obchodu, predovšetkým v oblasti energetiky, ktoré sa tragicky prejavili na európskom priemysle a ekonomike. Sankcie proti Rusku postihli viac ako dvetisíc ľudí a spoločností. Platia aj voči ruským bankám, ktoré sú už tri roky odpojené od medzinárodného platobného systému SWIFT. Mimochodom, toto opatrenie bolo často označované ako „matka všetkých sankcií“. Aj táto sankcia však akosi „nevyšla“ a prispela k zomknutiu krajín BRICS pri hľadaní nielen alternatívnych systémov vzájomného zúčtovania, ale aj alternatívnej zúčtovacej meny namiesto dolára. Obrovské nebezpečenstvo pre hegemóniu dolára a tým aj USA vo svete si už uvedomil aj prezident Trump, ktorý sa krajinám BRICS vyhráža 100 % clami, ak sa budú snažiť zbaviť dolára.

Sú sankcie v súlade s medzinárodným právom?

Otázka, či sú sankcie Západu voči Ruskej federácii v súlade s medzinárodným právom, je zložitá a závisí od konkrétnych prijatých opatrení, právneho odôvodnenia a rámca, v ktorom sa uplatňujú. Tu je niekoľko kľúčových bodov, ktoré je potrebné zvážiť:

1. Základ pre sankcie:

• Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN: Sankcie uložené podľa kapitoly VII Charty OSN, ktorá oprávňuje Bezpečnostnú radu OSN prijať opatrenia na udržanie alebo obnovenie medzinárodného mieru a bezpečnosti, sa vo všeobecnosti považujú za zákonné podľa medzinárodného práva. Mnohé zo súčasných sankcií proti Rusku sú však jednostranné alebo mnohostranné opatrenia prijaté jednotlivými krajinami alebo skupinami krajín (napr. Európskou úniou, Spojenými štátmi), a nie na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN.
• Kolektívna sebaobrana a regionálne organizácie: Niektoré sankcie sú oprávnené na základe práva na kolektívnu sebaobranu alebo prostredníctvom regionálnych organizácií, ako je EÚ, ktorá má vlastný právny rámec na ukladanie reštriktívnych opatrení.

2. Jednostranné a viacstranné sankcie:

• Jednostranné sankcie: Ukladajú ich jednotlivé štáty bez povolenia Bezpečnostnej rady OSN. Ich zákonnosť podľa medzinárodného práva môže byť sporná. Kritici tvrdia, že jednostranné sankcie môžu porušovať zásady štátnej suverenity a nezasahovania, ako sú uvedené v Charte OSN.
• Mnohostranné sankcie: Sú koordinované medzi viacerými krajinami alebo prostredníctvom medzinárodných organizácií. Hoci môžu mať širšiu medzinárodnú podporu, ich zákonnosť stále závisí od dodržiavania medzinárodného práva vrátane zmlúv a medzinárodného obyčajového práva.

3. Súlad s medzinárodným právom:
   • Proporcionalita a nevyhnutnosť: Sankcie musia byť primerané a nevyhnutné na dosiahnutie ich stanovených cieľov, ako je odrádzanie od agresie alebo ochrana ľudských práv. Nadmerné alebo nerozlišujúce sankcie, ktoré neprimerane poškodzujú civilné obyvateľstvo, môžu vyvolávať právne a etické výhrady.
   • Úvahy o ľudských právach: Medzinárodné právo v oblasti ľudských práv vyžaduje, aby sankcie neporušovali základné práva, ako je právo na život, zdravie a prístup k základným potrebám. Kritici niektorých sankcií tvrdia, že môžu poškodiť civilné obyvateľstvo a zhoršiť humanitárne krízy.
   • WTO a obchodné právo: Niektoré sankcie môžu byť v rozpore so záväzkami vyplývajúcimi z dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré zakazujú diskriminačné obchodné praktiky.

4. Právne výzvy a kritika:

• Rusko a ďalší kritici západných sankcií tvrdia, že sú nezákonné podľa medzinárodného práva, pričom sa odvolávajú na porušenie suverenity, zasahovanie do vnútorných záležitostí a neprimerané poškodenie civilného obyvateľstva.
• Niektorí právni vedci a medzinárodné organizácie vyjadrili obavy z extrateritoriálneho uplatňovania sankcií (napr. sekundárne sankcie zamerané na subjekty z tretích krajín, ktoré obchodujú s Ruskom), čo môže vytvárať napätie s medzinárodným právom.

Chýbajúci jednotný medzinárodný konsenzus o sankciách ďalej komplikuje právne prostredie. Západ sa žiaľ namiesto platného medzinárodného práva často oportunisticky riadi tzv. medzinárodným poriadkom založeným na pravidlách,  ktoré sa menia podľa ľubovôle a ktoré nie sú dohodnuté ani stanovené, čo vyvoláva prirodzenú nedôveru väčšinového globálneho Juhu. Preto neboli protiruské sankcie kolektívneho Západu týmito krajinami podporené.

Prečítajte si tiež:

• Protiruské sankcie tvrdo zasiahli kedysi veľký diamantový priemysel v Antverpách