Voľby do federálneho Kongresu prichádzajú vždy v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Američania si budú môcť zvoliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov, ktorí sú volení na dva roky. Okrem nich sa o znovuzvolenie bude uchádzať aj 35 senátorov, ktorí sú do 100-členného Senátu Spojených štátov volení na šesť rokov.

V hre je tiež 39 miest guvernérov jednotlivých štátov Únie, ktorí sú vo väčšine štátov volení na štyri roky. Výnimkou sú štáty Vermont a New Hampshire, kde guvernérov volia len na dvojročné obdobie.

Okrem toho sa v tzv. supervolebný utorok uskutočnia aj početné iné regionálne či komunálne voľby, ako aj voľby starostov mnohých miest.

“Štátne a miestne voľby sú často nepovšimnuté, ale guvernéri a štátni zákonodarcovia majú značné právomoci, tak ako aj starostovia veľkých miest,” zdôraznil denník The Washington Post a dodal, že jednou z ich právomocí je aj určovanie hraníc volebných obvodov, čo môže mať veľký vplyv i na voľby prezidentské.

Prvé volebné miestnosti sa otvoria v utorok o 12.00 hod. SEČ na východnom pobreží krajiny, posledné uzavrú v stredu o 06.00 hod. SEČ v štáte Havaj.

AP: V amerických kongresových voľbách pôjde o veľa

Voľby sa nazývajú midterm, pretože sa konajú v polovici funkčného obdobia šéfa Bieleho domu a sú považované za referendum práve o prezidentovi. Ide v nich totiž o to, či si jeho spolustraníci udržia svoje funkcie, či ich získajú viac, alebo ich stratia v prospech opozície.

Politickej scéne v USA dominujú na rozdiel od väčšiny európskych štátov len dve politické strany – Republikánska strana a Demokratická strana. Demokrati mali väčšinu v dolnej komore zákonodarného zboru (Snemovni reprezentantov) naposledy v roku 2011 a v hornej snemovni (Senáte) naposledy v roku 2015. V roku 2016 stratili svojho reprezentanta aj v Bielom dome, keď demokrata Baracka Obamu vystriedal republikán Donald Trump.

Šéf Bieleho domu mal počas prvých dvoch rokov vo funkcii podporu svojich spolustraníkov republikánov v oboch komorách zákonodarného zboru, Kongresu. Hoci nie vždy a vo všetkom s ním súhlasili, vládlo sa mu ľahšie, než keby aspoň jednu komoru ovládali demokrati. A práve o to sa v utorok Demokratická strana snaží.

Dôležitosť tohtoročných kongresových volieb uznáva aj americký prezident Donald Trump. V prípade, že vo voľbách do Snemovne reprezentantov, ktorú momentálne ovládajú republikáni, zvíťazia demokrati, čo predpokladajú analytici z oboch táborov, mohlo by to zásadne skomplikovať Trumpove legislatívne plány na nasledujúce dva roky. V Snemovni majú republikáni momentálne 235 kresiel, demokrati 193. Sedem mandátov je neobsadených.

Demokratická strana bojuje o to, aby po mnohých rokoch získala väčšinu v aspoň v jednej z dvoch komôr Kongresu a mohla tak presadzovať svoju politiku a byť reálnou opozíciou republikánom a ich prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Pre Trumpa je však podľa tlačovej agentúry AP ešte dôležitejšia skutočnosť, že ak väčšinu v Snemovni získajú demokrati, budú môcť spustiť proces tzv. impeachmentu (ústavnej žaloby) prezidenta za jeho viaceré osobné a profesionálne prešľapy.

Mnohí demokrati sa takýmito ambíciami ani netaja. Podľa článku 1 Ústavy Spojených štátov je totiž Snemovňa jediným orgánom v krajine, ktorý takýto proces môže iniciovať.

Republikáni majú pred voľbami väčšinu aj v Senáte, kde im v tomto 100-člennom zákonodarnom zbore patrí 51 kresiel. Ak by demokrati, ktorí majú 49 senátorov, chceli získať väčšinu aj tam, potrebujú v utorok republikánom zobrať dve kreslá. Väčšina politických analytikov sa však domnieva, že v Senáte si republikáni väčšinu udržia.

Čo by utorkové víťazstvo demokratov znamenalo pre Trumpa?

“Keď sa povie midterm elections, ľudia väčšinou myslia na voľby do Kongresu. Tie totiž ponúkajú voličom najväčšiu príležitosť medzi prezidentskými voľbami zhodnotiť výkon prezidenta – a ak nie sú voliči spokojní, posunúť vážky na rovnováhe moci,” napísal v pondelok denník The Washington Post.

“Väčšina ľudí pri tejto otázke pomyslí na impeachment (zosadenie prezidenta). To je však nepravdepodobné,” pokračoval denník Washington Post a vysvetlil zložitosť procesu odvolávania prezidenta. Demokrati by na to potrebovali väčšinu v oboch komorách Kongresu, čo podľa predvolebných prieskumov nie je pravdepodobné. Navyše, líderka demokratickej menšiny v Snemovni reprezentantov Nancy Pelosiová pred časom uviedla, že impeachment nie je ich prioritou.

To, čo demokrati môžu dosiahnuť, je posun vpred vo vyšetrovaní napojenia Trumpa na Rusko či zákonnosti a férovosti jeho podnikania. Nové dôkazy a dominancia takých vyšetrovaní v médiách by mohli značne ovplyvniť Trumpov pokus o znovuzvolenie v roku 2020.

Na to, aby mohli demokrati kontrolovať prijímanie zákonov a blokovať rozhodnutia prezidenta, by však potrebovali väčšinu v oboch komorách, čo nie je pravdepodobné.

“Očakávajte patovú situáciu. Ak budú proti sebe bojovať demokratická Snemovňa a republikánsky Senát, ťažko uvidíme prijatie nejakej zásadnej legislatívy,” upozornil denník Washington Post.

V predvolebnej kampani dominovali témy ako systém zdravotného poistenia, kontrola zbraní a imigračná politika.