Psychologička: Každé dieťa, vrátane prvákov, potrebuje iný čas na adaptáciu

Ak je dieťa viac úzkostné a v nových situáciách neisté, pomôže, ak si školu pozriete aj spolu, zoznámite sa spolu s pani učiteľkou, radí psychologička. „Je dôležité, aby sme u nich znížili úzkosť. Čím viac vie predvídať, čo ho čaká, tým je menšie riziko, že bude v úzkostných stavoch. Veľa informácií naraz nepomáha, skôr drobné veci – harmonogram, kedy budeme vstávať, že budeme mať raňajky, pripravíme si oblečenie, ako bude vyzerať obed,“ uviedla Smiková.

Ak sa dieťa do školy neteší, je potrebné mu trpezlivo dať priestor, aby povedalo, čo konkrétne je v škole také, čo sa mu nepáči. „Netreba ostať len pri povrchovom opise. Porozumenie dospelých pomáha zvládnuť druhý deň,“ povedala Smiková. Upozornila zároveň na to, že dieťa nevie povedať ako dospelý, že je unavené, ale povie, že učiteľka je zlá. „Keď dokážeme k dieťaťu citlivo pristupovať a vnímať jeho potreby, upokojí sa a je schopné to zvládnuť. Je chybou, že často reagujeme na problémy, o ktorých dieťa hovorí, namiesto toho, aby sme reagovali na to, čo dieťa potrebuje, pomohli mu sa upokojiť a uistiť ho, že to, čo prežíva, je v poriadku,“ vysvetlila. Obyčajné vypočutie je podľa jej slov „lepšie ako vypytovanie sa a tlačenie na dieťa.“

Smiková odporúča rodičom prvákov a mladších školákov, aby podporili ich emocionálnu pripravenosť. Dôležité je sa rozprávať s dieťaťom o škole ako o pozitívnej skúsenosti. „Uistite sa, že dieťa vie vyjadriť svoje potreby, pocity a požiadať o pomoc. Netrápte sa, ak sa dieťa spočiatku cíti neisté – adaptačné obdobie je prirodzené,“ povedala. Dôležité je aj zavedenie rutiny a samostatnosti.

Dôležitým bodom sú aj komunikačné zručnosti a sociálny kontakt. „Učte dieťa základné zdvorilostné frázy, ako osloviť učiteľa, ako sa správať ku kamarátom. Doprajte dieťaťu možnosť stretávať sa s rovesníkmi – zlepší to jeho sociálnu adaptáciu,“ odporúča Smiková. Rodičom zároveň radí, aby mali realistické očakávania a nezameriavali sa len na výkon (známky), ale ocenili snahu a pokrok. Poukázala aj na to, že každé dieťa má vlastné tempo učenia a porovnávanie s inými deťmi je nevhodné.

Potrebné je byť podľa Smikovej v kontakte s triednym učiteľom a školským psychológom. „Komunikujte otvorene, ale s rešpektom. Spolupráca je kľúčová pre rozvoj dieťaťa,“ povedala. Rodičia by svojich školákov nemali nútiť k nadmernému výkonu alebo mimoškolským aktivitám na úkor odpočinku. „Sledujte signály únavy, strachu či odporu voči škole – včasná reakcia je dôležitá,“ uzavrela.