Čísla pasov podozrivých v kauze Skripaľ sú podobné ako v dokladoch agentov GRU

Moskva 21. septembra 2018 (TASR/HSP/Foto: TASR/AP-Metropolitan Police via AP)

Ruskí občania Aleksandr Petrov a Ruslan Boširov, ktorých Británia podozrieva z pokusu o otrávenie bývalého agenta ruskej vojenskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije, mohli byť v minulosti v Európe zatknutí pre podozrenie zo špionáže

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy to uviedol Roman Dobrochotov, šéfredaktor ruského investigatívneho denníka The Insider, ktorý skúma cesty podozrivých v kauze otrávenia Skripaľovcov.

Ruský novinár tiež informoval, že čísla pasov Aleksandra Petrova a Ruslana Boširova sú takmer totožné s číslami cestovných dokladov iných zamestnancov ruskej vojenskej rozviedky GRU – líšia sa len v jednom trojčíslí.

Okrem toho novinári magazínu The Insider našli v dokumentoch, ktoré súvisia s pasmi podozrivej dvojice, “nezvyčajné poznámky a číslo telefónu vzťahujúce sa na ministerstvo obrany Ruskej federácie”. Podľa The Insider číslo patrí objektom na Choroševskej ulici v Moskve, kde sídli aj GRU.

Zdroj v holandskej polícii pre investigatívne weby The Insider a Bellingcat bez uvedenia presnejšieho dátumu uviedol, že Petrov a Boširov boli svojho času zatknutí na území Holandska. Zdroj tiež poznamenal, že o tomto zatknutí sa dá zistiť viac, “ak si prečítate noviny”.

Podľa The Insider v tlači sa objavil len jeden prípad tohto druhu: šlo o kauzu zo začiatku tohto roku, zrejme z jari, keď holandská prokuratúra zadržala dvoch Rusov, ktorí mali v úmysle preniknúť do laboratória vo švajčiarskom meste Spitz, známeho tým, že sa podieľa na vyšetrovaní chemických útokov v Sýrii a pokusu o otrávenie Skripaľa a jeho dcéry.

Rusi mali pri sebe pri zadržaní “technické zariadenie” pre neoprávnený prienik do počítačovej siete.

Podľa holandských vyšetrovateľov sa títo istí ľudia zrejme podieľali aj na počítačovom útoku voči antidopingovej agentúre WADA.

The Insider si kladie otázku, či by GRU vyslala Petrova a Boširova na ďalšiu misiu (prípad Skripaľ), ak boli skutočne zapletení do spomínaných káuz – či už ako priami páchatelia počítačových útokov alebo spolupáchatelia – a keď už na seba policajné orgány cudzích štátov takto upozornili.

Ruský investigatívny denník v tejto súvislosti napísal, že hoci takýto scenár znie veľmi nepravdepodobne, nie tak dávno sa objavil precedens: v októbri roku 2014 Poľsko vyhostilo agenta GRU Eduarda Šišmakova, ktorý sa na spoluprácu s Ruskom pokúšal naverbovať dôstojníka poľskej armády. Ten istý Rus o dva roky neskôr – už pod menom Eduard Širokov – odcestoval do Srbska, kde organizoval prevrat v Čiernej Hore, ktorý sa skončil “tiež neúspechom”, konštatoval The Insider.

“Je to zvláštne, ale GRU občas nasadzuje (do akcie) aj neúspešných agentov,” napísali investigatívni novinári, ktorí analyzujú kauzu Skripaľ.