Cisársky dvor v Japonsku vydal digitálne upravený Hirohitov prejav o kapitulácii

Tokio 2. augusta 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Cisársky dvor vydal digitálne upravenú nahrávku v sobotu – krátko pred 70. výročím kapitulácie Japonska

Štyri minúty trvajúci prejav, v ktorom japonský cisár Hirohito 15. augusta 1945 oznámil kapituláciu Japonska a koniec druhej svetovej vojny, sa podarilo zrekonštruovať vďaka digitálnym technológiám.

Cisársky dvor vydal digitálne upravenú nahrávku v sobotu – krátko pred 70. výročím kapitulácie Japonska. V porovnaní s originálom sa v nej cisárov hlas zdá jasnejší, o niečo vyšší a hlasnejší, ale bežní Japonci majú aj dnes problém porozumieť jazyku používanému Hirohitom.

“Jazyk bol veľmi ťažký (na pochopenie),” uviedla pre agentúru AP 92-ročná Tomie Kondová, ktorá Hirohitov prejav počúvala v roku 1945 v jednom zo štúdií verejnoprávnej spoločnosti NHK, kde pracovala ako hlásateľka.

“Je to dobre napísané, keď si to čítate, ale obávam sa, že neveľa ľudí rozumelo tomu, čo povedal,” spresnila Kondová. Dodala, že všetko zhoršil ešte aj “zlý príjem a kvalita zvuku”. “Počula som, že niektorí ľudia si dokonca mysleli, že majú bojovať ešte viac. Myslím si, že reč bude nepochopiteľná aj pre dnešných mladých ľudí,” domnieva sa Kondová.

Každý Japonec pozná tú časť cisárovej reči, v ktorej hovorí o svojom odhodlaní dosiahnuť mier “prekonaním neprekonateľného a  vydržaním nevydržateľného”, keďže tieto slová sa opakovane citovali v správach a filmoch o vojne.

Pred 70 rokmi ľudia týmto jeho slovám rozumeli, zvyšok prejavu je už menej známy, najmä kvôli tomu, že Hirohitov prejav bol zámerne napísaný v jazyku, ktorý nebol zrozumiteľný pre bežných ľudí. Cisár tak pôsobil autoritatívnym dojmom v snahe dosiahnuť u ľudí pochopenie pre dôvody, pre ktoré Japonsko muselo kapitulovať.

Hirohito v prejave prejavil ľútosť ázijským krajinám, ktoré vo vojne spolupracovali s Japonskom, aby sa “emancipovali” od západnej kolonizácie. Samotné Japonsko pritom pred alebo počas vojny – často brutálne – kolonizovalo Kórejský polostrov a okupovalo časti Číny.

Cisár v prejave vyjadril ľútosť nad devastáciou, ktorú Japonsku spôsobili atómové bomby zhodené na mestá Hirošima a Nagasaki, žiadal obyvateľstvo zachovať pokoj a pomôcť pri rekonštrukcii krajiny. Ako uviedol historik Takahisa Furukava, veľký význam prejavu spočíva v tom, že Hirohito, považovaný za žijúce božstvo, sa ním priblížil k prostým ľuďom.

Večer pred oznámením kapitulácie sa Hirohito stretol s vedúcimi predstaviteľmi vtedajšej vlády, aby získal ich podporu pre kapituláciu. Stretnutie sa konalo v bunkri vyhĺbenom na pozemku cisárskeho paláca. V obave z búrlivých protestov predstaviteľov armády, ktorí mohli odmietnuť zastaviť boje, bol Hirohitov prejav nahratý tajne. Cisár ho na mikrofón načítal dvakrát.

Podľa AP skupina mladých armádnych dôstojníkov aj tak prenikla do paláca a pokúsila sa záznam s prejavom o kapitulácii ukradnúť, ale ochranka paláca záznamy strážila a dopravila ich do rozhlasovej stanice NHK, aby ho ďalší deň mohli odvysielať.

Dramatické udalosti posledných dvoch dní vojny v Japonsku poslúžili ako námet pre film Japan’s Longest Day z roku 1967, ktorého remake sa v japonských kinách začne premietať 8. augusta.