Balóny namiesto pašerákov. Nový trend na východnej hranici Európskej únie

Práve tento fenomén začiatkom júna predstavili organizátori konferencie o nelegálnom obchode s tabakovými výrobkami v Bruseli, kde návštevníkom ukázali aj reálny model pašeráckeho balóna.

Podľa prezentovaných informácií vychádza systém z veľkých meteorologických balónov, ktoré dokážu vyniesť náklad do značnej výšky. Na balóne je zavesená schránka s kontrabandom, pričom celý náklad býva zabalený do fólie a lepiacej pásky, aby odolal poveternostným podmienkam. Organizátori výstavy upozornili, že prototyp vychádza z reálnych techník využívaných pašeráckymi skupinami v pohraničných oblastiach.

Podľa zástupcu veliteľa Litovskej štátnej pohraničnej služby Donatasa Škarnulisa je rozmach tejto metódy priamym dôsledkom sprísnenia ochrany vonkajšej hranice Európskej únie. „Vybudovali sme lepšie riešenia na našich vonkajších hraniciach. Máme pozemné detekčné systémy, monitorovacie systémy aj fyzické prekážky a pašovanie cigariet do našej krajiny sa stalo veľmi náročným. Preto zločinci objavili nové metódy, ako tieto cigarety dostať do krajiny,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.

Škarnulis, ktorý v minulosti reprezentoval Litvu v atletickej chôdzi a štartoval aj na olympijských hrách 2008 v Pekingu, dnes patrí medzi najvyššie postavených predstaviteľov litovskej pohraničnej služby. V olympijských pretekoch na 50 kilometrov v Pekingu napokon nedošiel do cieľa.

Najčastejšie sa uvedeným spôsobom prevážajú cigarety, ktorých cena je v Bielorusku výrazne nižšia než v krajinách EÚ. Pašeráci využívajú vietor na prekonanie hranice a po dopade nákladu ho vyzdvihujú pomocou GPS lokátorov. Litovské úrady v ostatných rokoch zaznamenali prudký nárast takýchto prípadov a balóny sa stali jedným z hlavných spôsobov nelegálnej prepravy tabakových výrobkov do Únie. Litovské médiá a pohraničná stráž hovoria o stovkách zachytených balónov ročne.

Motivácia organizovaných skupín je predovšetkým ekonomická. Rozdiel v spotrebných daniach a cenách cigariet vytvára vysoké ziskové marže. Balón je pritom lacnejší než dron, nevyžaduje diaľkové riadenie a v prípade straty predstavuje len relatívne malú finančnú škodu. Pašerácke siete preto počítajú s tým, že časť zásielok zachytia úrady alebo ich odnesie vietor mimo plánovanej trasy.

Práve jednoduchosť je najväčšou výhodou tejto metódy. Podľa informácií z výstavy môžu balóny prepravovať náklad na veľké vzdialenosti a zo zeme sú často ťažko pozorovateľné. Medzi hlavné charakteristiky patrí nízka cena, schopnosť prekonávať dlhé trasy v závislosti od počasia a časté využívanie počas nočných operácií. Z pohľadu pašerákov ide o spôsob, ako minimalizovať riziko zadržania ľudí priamo na hranici.

Súčasťou bruselskej prezentácie bol aj systém určený na odhaľovanie takýchto balónov. Predstavený bol priemyselný dron Autel Alpha vybavený vysokokvalitnými optickými kamerami a termovíziou, ktorá umožňuje operácie vo dne aj v noci. Dron dokáže sledovať vzdušné objekty, predpovedať ich trajektóriu a miesto dopadu, pričom vo vzduchu vydrží približne 40 minút. Operovať môže aj v náročných poveternostných podmienkach a vo výškach presahujúcich päť kilometrov.

Úlohou takýchto systémov je monitorovať pohraničné oblasti v reálnom čase, identifikovať podozrivé balóny a pomôcť zásahovým jednotkám pri ich zachytení. Litovské bezpečnostné zložky upozorňujú, že okrem ekonomických škôd predstavujú balóny aj potenciálne riziko pre civilnú leteckú dopravu. V niektorých prípadoch ich výskyt v blízkosti letových koridorov viedol k bezpečnostným opatreniam na letiskách.

„Najviac nás znepokojuje, že tieto balóny predstavujú veľmi vysoké riziko pre našu spoločnosť a pre civilné letectvo,“ upozornil Škarnulis. Podľa jeho slov museli litovské úrady v súvislosti s balónmi približne dvadsaťkrát uzavrieť letiská, pričom obmedzenia v niektorých prípadoch trvali až desať hodín. „To je najväčší bezpečnostný problém,“ zdôraznil.

Litva sa preto nespolieha iba na technické zariadenia umiestnené priamo na hranici. „Hľadáme nové technológie, ako proti tomuto fenoménu bojovať. Pracujeme na odhaľovaní organizovaných zločineckých skupín a ľudí, ktorí sú do toho zapojení. Spolupracujeme aj s našimi ozbrojenými silami,“ uviedol Škarnulis.

Dôležitú úlohu podľa neho zohráva aj spravodajská a analytická činnosť. „Vopred vieme, kedy sa balóny objavia a kde budú pristávať. Môžeme preto prijímať aj preventívne opatrenia. Využívame určité spravodajské a vyšetrovacie metódy a zaoberáme sa týmto fenoménom,“ povedal. Litovská pohraničná služba zároveň zdieľa získané poznatky a ukazovatele so susednými krajinami, keďže pašerácke skupiny svoje postupy priebežne menia.

Fenomén pašovania pomocou balónov tak ukazuje, ako rýchlo sa organizovaný zločin dokáže prispôsobiť sprísňovaniu hraničných kontrol. Tam, kde ploty, kamery a hliadky komplikujú tradičné pašerácke trasy, prichádzajú jednoduché riešenia využívajúce fyziku, počasie a moderné lokalizačné technológie. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi pôsobilo ako kuriozita, sa dnes stáva témou bezpečnostných konferencií aj praktických opatrení na ochranu hraníc Európskej únie.

Škarnulis zároveň upozornil, že dianie na litovsko-bieloruskej hranici nemožno vnímať izolovane iba ako pašovanie cigariet. Litva v uplynulých rokoch čelila nelegálnej migrácii, incidentom s dronmi aj balónmi, ktoré podľa nej zapadajú do širšieho prostredia hybridných hrozieb. „Keď čelíte hybridnej hrozbe, musíte vytvoriť hybridnú odpoveď. Bežná reakcia nestačí,“ uzavrel zástupca veliteľa litovskej pohraničnej služby v rozhovore pre agentúru SITA.