Nové obalové pravidlá majú dátum. Slovenský kontrolný model zatiaľ nie

Európske nariadenie o obaloch sa začne všeobecne uplatňovať 12. augusta 2026. Keď MŽP odpovedalo 30. júna na otázky Hlavných správ, zostávalo do tohto dátumu 43 dní. Rezort potvrdil prípravu novely zákona o odpadoch, no neurčil termín jej predloženia do medzirezortného pripomienkového konania ani predpokladanú účinnosť.

Uzavreté nebolo ani úplné rozdelenie kontrolných právomocí. Zákon č. 88/2026 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o posudzovaní zhody, už obalové nariadenie zohľadnil vo všeobecnom rámci trhového dohľadu. MŽP však uviedlo, že o rozdelení kompetencií medzi dotknuté orgány ešte prebiehajú interné diskusie.

Firmy teda poznajú dátum nového režimu skôr, než verejnosť pozná úplný slovenský spôsob jeho kontroly a praktického vykonávania.

Sankcie majú dlhšiu lehotu

Nariadenie sa od 12. augusta začne uplatňovať priamo vo všetkých členských štátoch. Slovensko preto nepreberá jeho jadro do zákona tak ako smernicu. Musí však určiť vnútroštátne právomoci, kontrolné postupy, informačné systémy a sankcie potrebné na jeho vykonávanie.

Pri sankciách má štát čas do 12. februára 2027. Dlhšia lehota však neodpovedá na praktické otázky pred prvými kontrolami. Firma potrebuje vedieť, ktorý orgán ju bude kontrolovať, aké dokumenty od nej bude žiadať a podľa čoho posúdi splnenie povinností. MŽP namiesto konkrétneho modelu uviedlo, že o ňom ešte interne rokuje.

Novela zatiaľ nemá verejný harmonogram

Pracovný názov materiálu je „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch“. Ministerstvo jeho stav opísalo iba ako prípravu legislatívneho materiálu.

Hlavné správy žiadali aj pracovné návrhy, tézy, harmonogramy a analýzy, ktoré už rezort vypracoval alebo má k dispozícii. MŽP ich neposkytlo. Odkázalo na budúce medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom má byť návrh sprístupnený verejnosti.

Pri kontrole verejne dostupných legislatívnych procesov na Slov-Lexe 29. júla sme avizovanú novelu nenašli. Verejnosť tak stále nemá paragrafové znenie ani harmonogram, podľa ktorého chce rezort zákon prijať.

Register poznáme, jeho parametre nie

Na registráciu výrobcov chce MŽP použiť existujúci Informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý sa má upraviť podľa požiadaviek nariadenia.

Hlavné správy sa pýtali aj na prevádzkovateľa, termín spustenia, náklady a zdroj financovania úprav. Ministerstvo tieto údaje neposkytlo. Iba zopakovalo, že využije existujúci systém.

Použitie existujúceho systému môže byť jednoduchšie než vytvorenie nového registra. Bez ceny, termínu a technického riešenia však poznáme smer rozhodnutia, nie jeho pripravenosť.

Pre firmy register nebude okrajovým technickým detailom. Práve cezeň sa časť európskych povinností zmení na slovenskú administratívu. Ak nebude včas funkčný a zrozumiteľný, náklady sa prejavia aj v čase pracovníkov, externom poradenstve a ďalšom vykazovaní.

Hlavný nepomer je zrejmý: európsky začiatok je pevný, slovenské parametre novely, kontroly a registra nie.

Slovenské podklady MŽP nepredložilo

Hlavné správy sa pýtali, či MŽP analyzovalo dopady vykonávania nariadenia na slovenské firmy, obchod a spotrebiteľské ceny. Rezort vlastnú slovenskú analýzu nepredložil. Odkázal na dokumenty analýzy vplyvov (SWD(2022) 384 final, COM(2022) 677 final, SEC(2022) 425 final, SWD(2022) 385 final) Európskej komisie vypracované k návrhu nariadenia.

Z odpovede nemožno vyvodiť, že ministerstvo nijakú domácu analýzu nemá. Možno však povedať, že ju na priamu otázku neposkytlo. Európske dokumenty nevysvetľujú náklady konkrétneho slovenského spôsobu registrácie, kontroly a evidencie.

Podobne dopadla otázka o metodickom usmernení. MŽP odkázalo na usmernenie a často kladené otázky Európskej komisie, no neuviedlo, či pripraví vlastný slovenský výklad.

Rezort zároveň potvrdil konzultácie so zainteresovanými subjektmi počas európskeho legislatívneho procesu aj pri príprave slovenského vykonávania. Z týchto rokovaní však podľa MŽP nevznikli zápisnice, záznamy ani iné sprievodné dokumenty, ktoré by bolo možné sprístupniť.

Ministerstvo neposkytlo ani zoznam rokovaní, ich dátumy a účastníkov. To nedokazuje, že konzultácie boli iba formálne. Verejnosť však nemôže overiť, kto rezortu predkladal pripomienky a ako ich vyhodnotil.

Rezort teda nepredložil nielen návrh, ale ani dokumentáciu cesty, ktorou k nemu dospieva.

Sľub preveria až paragrafy

MŽP odpovedalo, že Slovensko ďalšie povinnosti nad rámec nariadenia neplánuje. Tento záväzok treba zaznamenať. Jeho hodnotu však preverí až zverejnená novela. Politickú zodpovednosť za návrh nesie MŽP vedené Tomášom Tarabom.

Problém nie je v tom, že ministerstvo pripravuje zákon. Problém je, že od podnikateľov sa očakáva príprava na nový režim skôr, než Tarabov rezort verejne ukáže úplný slovenský model kontroly, registrácie a výkladu povinností.

Sľub, že Slovensko nepridá ďalšiu byrokraciu, je dobrý začiatok. Dôkazom bude až text zákona.