Boj o 13. a 14. platy v Kauflande: Hrozí Slovensku masívny štrajk v obchodnom reťazci?

1. Zlyhanie rokovaní a spor o spravodlivé odmeny

V tlači sa objavili informácie, že v odboroch spoločnosti Kaufland Slovenská republika sa niečo deje. Pán Hruška, prečo vlastne vznikol tento rozruch a v akom štádiu je kolektívne vyjednávanie?

Rastislav Hruška: Odborovú organizáciu v Kauflande sme zakladali pred troma a pol rokmi, čiže ide o naše úplne prvé kolektívne vyjednávanie. Chceli sme zamestnancom priniesť niečo citeľné, čo reálne pocítia vo svojich peňaženkách. Rozhodli sme sa požadovať zavedenie a obnovenie letného a zimného bonusu, čo je vlastne forma 13. a 14. platu. Takýto benefit v spoločnosti fungoval, no pred desiatimi rokmi (okolo roku 2016) bol zrušený. Po roku a pol rokovaní sme však dospeli do stavu, kedy zamestnávateľ nie je ochotný sa s nami na tomto benefite dohodnúť. Argumentujú tým, že materská spoločnosť v Nemecku si neželá, aby v ktorejkoľvek krajine, kde Kaufland pôsobí, existovala takáto forma 13. a 14. platu. Na tomto bode sme stroskotali a vyhlásili spor.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Do sporu bol prizvaný aj sprostredkovateľ určený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Ako prebiehali rokovania s ním?

Rastislav Hruška: Mali sme približne mesiac a pol spoločných rokovaní. Sprostredkovateľ navrhol kompromisné alternatívy, v ktorých sme my ako odbory výrazne ustúpili. Boli sme ochotní akceptovať, že pre tento rok sa namiesto trvalého bonusu udelí zamestnancom jednorazová mimoriadna odmena pri uzavretí prvej kolektívnej zmluvy. Boli tam aj návrhy na určité zľavy. My sme s tým v zásade súhlasili, no spoločnosť Kaufland odmietla pristúpiť na akúkoľvek jednorazovú finančnú odmenu pre zamestnancov. Tým sa vyjednávanie opäť zaseklo.

Existoval zo strany Kauflandu nejaký protinávrh, napríklad vo forme zľavy na nákupy či navýšenia stravného?

Rastislav Hruška: Ako alternatívu k odmene navrhol sprostredkovateľ navýšiť už dohodnutú zľavu na nákup v Kauflande. Zamestnávateľ to, samozrejme, chcel hneď prijať, pretože im to vyhovuje – dajú zľavu na nákup, čím si len zabezpečia vyššie tržby vo vlastných predajniach. Navrhovali zľavu 20 % z nákupu do hodnoty 400 eur. My sme to však odmietli, lebo to nepovažujeme za férový benefit. Ak by chcel zamestnanec tento benefit využiť naplno, musel by nechať tretinu až polovicu svojej čistej mzdy späť v Kauflande. Nie každý zamestnanec tam chce alebo môže minúť také peniaze.

„Ak by chcel zamestnanec využiť ponúkaný benefit vo forme zľavy v plnej výške, musel by nechať tretinu až polovicu svojej výplaty opäť v pokladni Kauflandu.“

Ako vyzerá porovnanie podmienok slovenských zamestnancov s inými krajinami, kde Kaufland pôsobí?

Rastislav Hruška: V Nemecku majú zamestnanci 13. aj 14. plat úplne bežne. Minulý rok napríklad v Chorvátsku udelili zamestnancom vianočnú odmenu v oveľa vyššej sume, než akú sme my požadovali pre slovenské prevádzky. Pritom Kaufland v Chorvátsku generuje zisk, ktorý predstavuje sotva tretinu zisku dosahovaného na Slovensku! Naši zamestnanci podávajú obrovský pracovný výkon pod značným tlakom, generujú o dve tretiny vyšší zisk než Chorvátsko, no slovenské vedenie nie je ochotné dať im ani len jednorazovú odmenu.

2. Pohľad štátu a bariéry pri vyhlasovaní štrajku

Pán Bekmatov, vy pôsobíte ako poradca premiéra pre oblasť ochrany pracujúcich. Ako môže štát vstúpiť do sporu v súkromnej firme a ako vnímate túto situáciu?

Artur Bekmatov: Je povinnosťou politikov a exekutívy venovať zvýšenú pozornosť podmienkam, v ktorých ľudia pracujú. Tlak na výkon nielen v Kauflande, ale vo väčšine obchodných reťazcov neustále rastie. Stav zamestnancov sa znižuje alebo stagnuje, no objem práce narastá. Štát má dnes nástroj v podobe sprostredkovateľa. Ten funguje ako nezávislý arbiter, ktorý povie, čo je oprávnené a navrhne kompromis. V prípade Kauflandu dali odbory jasne najavo, že sa chcú dohodnúť a ustúpili, zatiaľ čo na strane manažmentu bola striktná neochota.

Aké sú možnosti legislatívnej pomoci pre pracujúcich v takýchto patových situáciách?

Artur Bekmatov: Vidím priestor na zjednodušenie celého mechanizmu vyhlasovania štrajku. Štrajk nie je o tom, že si ľudia zo dňa na deň povedia, že nejdú do práce. Právny proces je mimoriadne prísny. V Kauflande musia odborári dnes zorganizovať hlasovanie, ktorého sa musí zúčastniť nadpolovičná väčšina zo všetkých približne 8 200 zamestnancov – teda vyše 4 100 ľudí! Pri firme, ktorá má desiatky prevádzok po celom Slovensku, je to obrovská logistická výzva. Preto uvažujeme nad legislatívnym zjednodušením vyhlasovania štrajku.

Pán Hruška, vyhlásili ste štrajkovú pohotovosť a prebieha hlasovanie. Ako to zvládate v praxi pri takom množstve filiálok?

Rastislav Hruška: Musíme osobne obísť celé Slovensko a navštíviť všetky filiálky, aby sme zabezpečili 100 % legislatívnu čistotu a predišli akýmkoľvek spochybneniam zákonnosti štrajku. Robíme priamo na pracoviskách kampaň. Odozva od zamestnancov je veľmi pozitívna, máme ich obrovskú podporu. Uvedomujú si, že štrajk znamená aj určité obmedzenia – počas dní štrajku nemajú nárok na mzdu a prerušuje sa za nich platenie poistného. Napriek tomu sú motivovaní a odhodlaní zabojovať za svoje práva.

3. Antikampaň manažmentu, sociálny fond a nemecká matka

Stretávate sa pri hlasovaní aj s odporom alebo antikampaňou zo strany vedenia spoločnosti?

Rastislav Hruška: Áno a dosť výrazne. Na niektorých filiálkach bola účasť slabšia práve preto, že vedenie spoločnosti – dokonca vrátane generálneho či oblastných riaditeľov – začalo organizovať dennodenné stretnutia so zamestnancami. Obchádzajú prevádzky a prezentujú svoj pohľad na štrajk, pričom zamestnancov odrádzajú od hlasovania. Považujeme to za nabádanie na neúčasť na hlasovaní a bránenie zamestnancom slobodne uplatniť ich ústavné a zákonné právo.

Aké argumenty podľa vás vedenie Kauflandu používa voči zamestnancom?

Rastislav Hruška: Prezentujú im skreslené až nepravdivé informácie. Napríklad tvrdia, že oni chceli zamestnancom dopriať vyššie príspevky, ale my ako odbory sme to odmietli, čo vôbec nie je pravda. Rovnako zavádzali pri tvorbe sociálneho fondu a príspevkoch na stravu. Kaufland dnes tvorí sociálny fond len v zákonom stanovenom minime 0,6 %, hoci ako zisková firma môže tvoriť až 1,5 %. Pritom príspevok zo sociálneho fondu a stravné sú najlacnejšou formou pre zamestnávateľa a najefektívnejšou pre zamestnanca, keďže nepodliehajú daniam a odvodom.

„Zisk 65 až 70 miliónov eur po vyplatení odmien predsa nie je pre firmu likvidačný. Tvrdenia manažmentu o hrozbe prepúšťania sú zastrašovaním.“

Objavujú sa dokonca aj informácie o zastrašovaní prepúšťaním?

Rastislav Hruška: Presne tak. Operujú tým, že firme v Nemecku alebo Poľsku sa nedarí a my na Slovensku by sme mali byť solidárni. Vedenie straší zamestnancov – najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou na východnom Slovensku, kde si ľudia prácu extrémne vážia – že ak sa uskutoční štrajk a presadia sa odmeny, bude sa musieť prepúšťať. Dokonca to osobne tvrdil generálny riaditeľ. Pýtam sa: na základe čoho chcú prepúšťať? Ak namiesto plánovaného zisku 80 miliónov eur dosiahnu po vyplatení odmien zisk 65 až 70 miliónov eur, je to dôvod na výpovede? Zisk 70 miliónov eur predsa nie je likvidačný!

Príde vám takýto prístup zo strany manažmentu nemorálny?

Rastislav Hruška: Považujem to za nemorálne a neférové. Ak sa zisk nevyplatí slovenským zamestnancom, ktorí sa na jeho tvorbe nadreli, len sa presunie materskej firme do Nemecka – majiteľovi reťazca Schwarz Gruppe, ktorý je najbohatším Nemcom a 26. najbohatším človekom na svete. Som Slovák a chcem dopriať svojim kolegom a spoluobčanom adekvátne odmenenie za ich ťažkú prácu. Odopierať im drobný zlomok zo zisku v prospech nemeckého miliardára hraničí s morálkou.

4. Ochrana odborárov a príklad z automobilky Volkswagen

Pán Bekmatov, ako sa dá čeliť tlakom zo strany silných zahraničných korporácií na odborárov na Slovensku?

Artur Bekmatov: Legislatíva musí platiť rovnako pre domácich aj zahraničných zamestnávateľov. No realita býva taká, že keď sa objaví odborový predák, ktorý má odvahu a bojuje za ľudí, veľké firmy sa ho často snažia zbaviť – aj za cenu protiprávneho prepustenia. Hoci zákon garantuje odborárom zvýšenú ochranu a vyžaduje súhlas odborovej organizácie, firmy ich jednoducho vyhrajú a prepustia. Súdne spory potom trvajú 3 až 4 roky. Predseda príde o kontakt s podnikom a ostatní pracujúci sa zastrašia.

Chystáte v tomto smere legislatívnu zmenu?

Artur Bekmatov: Áno. Spolu s poradcom ministra práce pánom Ondrušom sme pripravili novelu Zákonníka práce, ktorá výrazne sprísňuje ochranu odborových predákov. Po novom už nebude stačiť len nesúhlas odborov, ale o prípadnom prepustení odborára bude rozhodovať špeciálna komisia (tripartita) zložená zo zástupcov odborov, Inšpektorátu práce a zamestnávateľov. Novela ide do vlády a parlamentu na jeseň, čo prinesie pracujúcim väčšiu istotu pri obhajobe ich práv.

Čo by ste na záver odkázať zamestnancom Kauflandu, ktorí momentálne rozhodujú o osude štrajku?

Rastislav Hruška: Chcem všetkých zamestnancov vyzvať, aby sa nebáli. Všetci vidíme príklad z minulosti v bratislavskom Volkswagene, kde odbory vďaka jednote vyhrali všetko, čo si zaumienili. Postaviť sa za svoje požiadavky a využiť právo na štrajk je vrcholom demokracie. Nenechajme sa obrať o možnosť prilepšiť si za poctivú a náročnú prácu. Poďme hlasovať a ukážme jednotu!