Môj profil 
Predplatné
Príkladom politických predvolebných „hádok“ je aj debata o tom, kto bude ministrom vnútra. Boris Kollár vyhlásil, že je ochotný ísť do vlády s každým, kto mu ponúkne ministra vnútra. Michal Truban si myslí, že ak by získal tento rezort bývalý mafián, vláda by nemala dôveru verejnosti. O ministerstvo vnútra má záujem aj OĽaNO, KDH ale aj Andrej Kiska, ktorý je obvinený z daňových káuz a ktorý povedal, že bude mať záujem o tento post aj keby jeho obvinenia trvali aj po voľbách.
„Tu však treba zbystriť pozornosť, lebo ide o bezprecedentný konflikt záujmov, ktorý sa dá porovnať len s prípadom Andreja Babiša v susednom Česku. To, že Smer-SD je smiešne nedôveryhodný svojím prísľubom „zodpovednej zmeny“ (čím akoby zároveň priznal, že doteraz to nerobil dobre), už vieme. Ale akú zmenu ponúka opozícia, ak o jej konkrétnej podobe volič stále nemá jasnú predstavu, ak pozná len posadnutosť Andreja Kisku prevzatím moci a ak na najdôležitejšie silové zložky v štáte ašpirujú osoby, ktorým ide skôr o zaručenie beztrestnosti ako o spravodlivosť. Popri tom skutočná spravodlivosť a skutočná zmena sa nedá zabezpečiť z ministerstva vnútra,“ píše v príspevku na sociálnej sieti Chmelár.
V ďalšej časti príspevku predstavil možný povolebný scenár, kedy by po voľbách vznikla politická a ústavná kríza a SNS by sa nedostalo do parlamentu rovnako ako Most-Híd, Dobrá voľba či Vlasť.
“Tak sa stane pôvodný scenár záchrany Smeru – menšinová koalícia tzv. národných síl s tichou podporou kotlebovcov – matematicky bezpredmetným. Silná ĽSNS prakticky paralyzuje parlament a spôsobí politický pat, v dôsledku ktorého nebude mať dosť hlasov ani demokratická opozícia. Ak by však aj mala, každému, kto má nejaké politické skúsenosti, musí byť jasné, že toto osie hniezdo, ktoré sa vie dohodnúť často len na tom, že im chutil obed, nevydrží pokope ani rok. Aké sú teda možnosti?
Prezidentský palác ponúka úradnícku vládu. Zuzana Čaputová síce tvrdí, že si ju neželá, ale v tomto bode je mimoriadne neúprimná. Túto možnosť spomenula práve preto, že na nej jej tím od začiatku pracuje a chce tak dotiahnuť do konca to, čoho sa zľakol Andrej Kiska. Mokrý sen hlavy štátu o svojom postavení silnejšom ako v prezidentskom systéme (takú možnosť totiž nešťastná novela ústavy z roku 2011 ponúkla) sa však s najväčšou pravdepodobnosťou rozplynie, lebo na takúto partiu sotva nájde parlamentnú väčšinu. Do predčasných volieb sa nikto nebude hrnúť, a tak zostane jediná možnosť: Peter Pellegrini, Andrej Kiska, Michal Truban a Miroslav Beblavý oznámia vytvorenie vládnej koalície…“
Chmelár priznáva, že je to do značnej miery veľmi domýšľavá úvaha, ale politici s tým, čo je pre niekoho nepredstaviteľné, už dávno kalkulujú. To, že Andrej Kiska oficiálne hovorí možnej spolupráci so Smerom „nie, nikdy, nikdy, nikdy“, je nepodstatné, keďže v minulosti hovoril napríklad o tom, že nikdy nezaloží politickú stranu.
Chmelár ďalej píše, že výsledky parlamentných volieb prekreslia politickú mapu Slovenska na nepoznanie a hneď po oznámení výsledkov zmiznú všetky silné reči a politici začnú rokovať o situácii, ktorú im pripravil volič. Radikálne vyhlásenia nahradia snahy o zdôvodnenie a vysvetlenie nevyhnutnosti kompromisov.
„Členovia parlamentných subjektov zhrození z vysokého volebného zisku fašistov už nebudú tak striktne trvať na nezmieriteľnosti jednotlivých táborov. Po náročných rokovaniach, ktoré však nemusia trvať až tak dlho, napokon lídri znepriatelených strán Smer-sociálna demokracia, Spolu-občianska demokracia, Progresívne Slovensko a Za ľudí oznámia dohodu o vytvorení vládnej koalície – hrádze proti fašizmu. Petrovi Pellegrinimu bude možno chvíľu trvať, kým presvedčí Roberta Fica a časť poslaneckého klubu, aby s touto zmluvou súhlasil, napokon ho však presvedčí tým, že mu nová koalícia garantuje beztrestnosť. Taký istý prísľub dostane aj Andrej Kiska. Niekoľkí poslanci odídu, zvyšok dokúpia oligarchovia,“ popisuje možný povolebný scenár.
Chmelár hovorí o tom, že si takúto vládu dnes nikto neželá, dokonca ani samotní protagonisti tohto scenára, ale technicky je toto spojenectvo najpripravenejšie na vládnutie.
„Na začiatku som upozornil, že niektoré scenáre sa predkladajú práve preto, aby sa nestali. Dôrazne varujem pred vytvorením takéhoto spojenectva. Nielen preto, že je hodnotovo nesúrodé a mocensky účelové. Ale najmä preto, že by malo fatálne následky na politickú atmosféru a volebnú kultúru na Slovensku. Bola by to taká zrada voličov, že obrat Rada Procházku je popri tom iba nevinným prestupom politického legionára. Zničilo by to posledné zvyšky dôvery v demokraciu a dovŕšilo by to ultrapravicovú premenu vývoja Slovenska,“ dodal na záver s tým, že to je jeden z dôvodov prečo Socialisti.sk nehovoria o stranách, s ktorými odmietajú ísť do vlády.
.jpg)
