Môj profil 
Predplatné
Bratislava 14. októbra 2018 (HSP/Foto:HSP)
Eduard Chmelár ako prezidentský kandidát sa za posledné týždne stihol veľmi agresívne vyhraniť ako voči konzervatívnym, kresťanským a národným silám, tak aj voči komunistom a rusofilom. Zdá sa že sa nakoniec rozhodol osloviť kaviarenských liberálov, z ktorých vzišiel. Urobil tak v rozhovore pre Denník N v ktorom skonštatoval, že Peter Pellegrini je lepším premiérom ako Robert Fico, ale doteraz však za najlepšieho premiéra v histórii Slovenska považoval Ivetu Radičovú
Kladne hodnotí aj prácu ministra financií Petra Kažimíra a ministra Solymósa, ktorého dokonca považuje za najlepšieho ministra životného prostredia, akého táto krajina mala. V SaS si váži člena Sorosovych mimovládok Ineko a Transparency international Eugena Jurzycu. Naopak, negatívne hodnotí poslanca za stranu Smer Ľuboša Blahu, ktorého si už nemôže vážiť.
Diskusia o utečencoch je na Slovensku podľa Chmelára živená umelo, keďže my tu nijaké problémy s utečencami nemáme. Kandidáti, ktorí nemajú inú tému, zneužívajú strach ľudí, no ten treba prekonávať, nie ho živiť. Chmelár už v minulosti vyhlásil, že imigráciu nepovažuje za hrozbu, ale za príležitosť. Imigranti vraj riešia aj otázku dopytu po istom type pracovných síl a dá sa od nich veľa učiť.
Na otázku ktorý z doterajších prezidentov bol najlepší, odpovedal že žiadny a preto kandiduje, lebo chce vrátiť prezidentskej funkcii zmysel.
Chmelár sa nedávno na Facebooku pochválil podporou od Ivana Gašparoviča, o ktorom sa však v čase, keď bol vo funkcii vyjadroval, že po ňom by tam mohol sedieť aj Mickey Mouse. Pisateľom ktorí ho vyzývali, aby sa od Gasparovičovej podpory dištancoval odpovedal, že nemôže za to, že práve Gašparovič ocenil jeho kvality. V skutočnosti to však bol Chmelár, kto pozýval Gašparoviča na prezentáciu svojej Tieňovej správy o stave Slovenskej republiky a potom sa mu doprosoval verejnej podpory.
Na otázku čo by urobil, ak by ho ľudia zvolili do funkcie prezidenta odpovedal, že by ponúkol Slovensko ako sprostredkovateľa mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom – lebo urovnať tento konflikt je tak v záujme európskej bezpečnosti, ako aj v našich ekonomických záujmoch. Pričlenenie Krymu k Rusku by sme podľa neho nemali akceptovať a nemali by sme s Krymom udržiavať žiadne oficiálne kontakty. Preto napríklad cestu poslanca Marčeka na Krym považuje za vážne narušenie našej zahraničnej politiky. „Toto sa nerobí. Je dôležité opakovať, že anexia Krymu je protiprávna.“ Chmelár tento názor prezentoval aj na demonštrácií pred ruským veľvyslanectvom, na ktorej sa zúčastnil spolu s europoslancom Štefancom, poslancom Dostálom a mimovládnymi aktivistami.
Na Chmelárove výroky v denníku N zareagoval aj spomenutý poslanec Ľuboš Blaha, ktorý k nim uviedol:
Čisto z politologického hľadiska sa Eduard Chmelár ako prezidentský kandidát za posledné týždne stihol veľmi agresívne vyhraniť voči konzervatívnym a národným silám, vyurážal komunistov a v Denníku N sa odbavil ešte aj na Smere a Blahovi. Plus sa tam vyvyšoval, že on nie je rusofil a že on vlastne nemá rád Putina a tak.
Ja len tak rozmýšľam nad jeho volebnou taktikou: ostal ešte niekto, kto má tuná Eduarda vlastne voliť? Ani ľavičiari, ani rusofili, ani komunisti, ani národniari – takže kto? Ostáva už len liberálna kaviareň, ktorej sa zjavne snaží zapáčiť. Ale ruku na srdce – viete si predstaviť nejakého liberála, ktorý bude voliť práve Chmelára?
Veď liberáli doňho dennodenne surovo kopú a detinsky sa mu vysmievajú ešte aj za nadváhu? To týmto sa ide teraz Eduard Chmelár zaliečať? Nuž, to je skutočne rozkošná politická taktika. Gratulujem. Edo má zjavne našliapnuté k triumfálnemu víťazstvu – s Denníkom N a Ivetou Radičovou.
Miro Tkáč
.jpg)
.JPG)
