Bratislava 29. mája 2019 (HSP/Foto:Facebook)
Zdá sa, že druhé miesto v eurovoľbách vyvolalo vo vnútri najsilnejšej vládny strany Smer-SD výraznejšie pohyby ako druhé miesto v prezidentských voľbách. Môže za to Monika Smolková? “Vzbura“ okresnej organizácie Smeru-SD Košice 3 by bola úsmevná a banálna, keby nám neprezrádzala čosi viac o súčasnej biede straníckej politiky na Slovensku,” uviedol k situácii politický analytik Eduard Chmelár
Chmelár argumentuje tým, že členovia Smeru sa nebúrili, keď boli odhalené korupčné kauzy, keď sa strana odkláňala od ľavicových ideálov, keď bolo čoraz jasnejšie kriminálne pozadie jej niektorých predstaviteľov.
“Začali byť nespokojní až po tom, čo najsilnejšej vládnej strane dramaticky spadli preferencie a miestni funkcionári si uvedomili, že válovy a trafiky sú ohrozené. A samozrejme, je úplnou náhodou, že list predsedníctvu iniciovala Monika Smolková, ktorá sa opätovne nedostala na kandidátnu listinu do Európskeho parlamentu a rovnako je náhodou, že list určený na vnútrostranícku diskusiu sa dostal do médií.”
Tragédiou politických strán na Slovensku je podľa Chmelára, že nebudujú členskú základňu zdola na báze spoločných hodnôt, že sa v nich na nižších úrovniach združujú len tzv. trafikanti – ľudia neschopní zabezpečiť si vlastnú existenciu inak ako straníckou nomináciou na úradoch.
“Keby ste týchto ľudí pomiešali, keby si vymenili radových členov Smer, KDH alebo SaS, až na výnimky by ste si to ani nevšimli. Sú ideologicky úplne indiferentní, buď v tom majú zmätok alebo ich to nezaujíma. Preto je aktivita pani Smolkovej len búrkou v pohári vody a zaujíma ma asi tak ako odchod Milana Urbániho z potápajúceho sa HZDS.”
“Je to iniciatíva iste zaujímavá pre médiá, ktoré využijú každú príležitosť na vyhľadávanie užitočných idiotov vo vnútri vládnej strany, ale aj postoj Petra Pellegriniho ako aj krajského šéfa Smeru Richarda Rašiho (ktorý patrí k Pellegriniho krídlu) napovedá, že sa im do aktívnejšieho boja o moc pred voľbami nechce.”
Chmelár uviedol, že naa to chýba potenciálnym lídrom nielen odvaha, ale aj konkrétna predstava o tom, aká by mala byť ľavicová politika. “Pellegrini ju nemá, je to technokrat, ktorého reči o návrate Smeru k svojej podstate sú bezobsažné. Smer nikdy nemal ucelenú hodnotovú predstavu o spoločnosti, potácal sa medzi Treťou cestou, pokusmi o sociálnu demokraciu a obludným kresťansko-sociálnym konzervativizmom podľa momentálnych mocenských záujmov.”
Z tejto strany sa podľa analytika Chmelára nedá vzkriesiť autentická ľavicová strana. “Sú v nej ľavičiari, ktorí sú mojimi priateľmi, ale aj ľudia, ktorým by som v živote ruku nepodal. Ak teda očakávate, že z tejto bubliny vznikne niečo zásadné, zasa sa pekne upokojte. Kým budú fungovať kšefty, bude fungovať aj Smer. Obroda ľavice z neho nevzíde.“