Rešpektovanie pravidiel, ktoré definujú zákony, používanie verejných financií prehľadne, nezávislá kontrola, obsadzovanie pozícii v samospráve cez výberové konania, by mali byť pre samosprávu úplnou samozrejmosťou. Dokonca existuje primátorom vypracovaný Etický kódex voleného predstaviteľa samosprávy mesta Bardejov a v ňom sa okrem iného uvádza, že „pri výkone svojej funkcie postupujú volení predstavitelia samosprávy otvorene a transparentne a nebránia vykonaniu kontroly alebo kontrolného opatrenia, ktoré sa oprávnené interné alebo externé kontrolné orgány rozhodnú vykonať.“

O to paradoxnejšie pôsobia zistenia Transparency International Slovensko, ktorá každé dva roky hodnotí a zverejňuje rebríček samospráv v oblasti transparentnosti a ich výkonu v niekoľkých dôležitých oblastiach. Vývoj pod vedením súčasného pána primátora Borisa Hanuščáka je v tomto smere nelichotivý.

V roku 2010 – 29. priečka zo 100 miest, čo vôbec nebolo zlé. Ďalší vývoj: 2012 – 75. priečka, 2014 – 70. priečka, 2016 – 69. priečka.

Najväčším sklamaním je ale posledné zisťovanie zverejnené len pred pár dňami. Pôsobenie „večného“ primátora tento rebríček ohodnotil na 86. miesto.

Správa hodnotí ako najnetransparentnejšie kategórie: predaj a prenájom majetku (iba 6% transparentnosť!), verejné obstarávanie (25%), byty a sociálne zariadenia (28%), účasť verejnosti na rozhodovaní (21%), dotácie a granty (23%).  Keď primátor pred rokom tvrdil v rozhovore, že koná transparentne a že zdokonaľuje systém informovanosti akejkoľvek oblasti práce samosprávy, prečo prezentované čísla potvrdzujú opak?!

Nie čitateľnosť, ale naopak zakrývanie, zamlčovanie, zahmlievanie reality a nedostatočná diskusia s voličmi, sú v spomínaných kategóriách reálnymi výsledkami jeho vedenia mesta. Potvrdením týchto faktov je riešenie revitalizácie nábrežia Tople, s medializovanou investíciu takmer 20 miliónov eur, ktorú mestské zastupiteľstvo, (respektíve poslanci hlasovaním) vybralo bez širšej diskusie s občanmi.

Aj preto mnohí Bardejovčania tvrdia, že zmena vo vedení radnice bude nevyhnutná.

Bardejovčanov určite neteší, že ani niektorí súčasní kandidáti na primátora, akosi nemajú transparentnosť v krvi. Je dobré, že sa o nej zmieňujú vo svojich programoch, ale to už dnes nestačí. Niektorí o nej vedú dlhé diskusie, predstavujú svoje plány, ako ju budú aplikovať v prípade zvolenia. Sú aj takí, ktorí uvádzajú príklady, ktorými zabránili netransparentnosti nakladania s verejnými financiami.

Pozrime sa, aká je skutočná realita ich konania vo volebnej kampani, hlavne nezávislých (Juraj Bochňa, Andrej Gmitter, Stanislav Jurčišin, Stanislav Soroka). Pri straníckych kandidátoch je veľký predpoklad a pravidlom, že strany im kampaň finančne zastrešia v možnom rozsahu. Hlavne, ak ide o strany parlamentné.

Hrozí u nezávislých nejaké riziko? Určite áno! Napríklad, že by ich predvolebné náklady mohli financovať jednotlivci alebo skupiny, ktoré majú záujem v budúcnosti participovať na čerpaní verejných financií nie úplne štandardnou cestou.

Na základe zákona o § 6 ods. 6 zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani, majú kandidáti na primátora viesť  finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na osobitnom účte v banke. V tomto bode naplnili zákon všetci kandidáti.

Ďalšou povinnosťou je sledovať, aby na osobitný účet boli vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Nezávislý kandidát ako vlastník transparentného účtu zaň zodpovedá a mal by ho priebežne kontrolovať. Zodpovedá aj za to, aby pri vedení kampane boli dodržiavané ustanovenia volebného zákona.

K porušeniu pravidiel došlo v prípade Stanislava Soroku, u ktorého bola v hotovosti vložená čiastka 5800 Eur. Keďže na transparentný účet boli poukázané prostriedky spôsobom, ktorý zákon neumožňuje, mal by kandidát zaujať jednoznačný postoj a takto poukázané financie sa pokúsiť darcovi vrátiť za tým účelom, aby kampaň, vrátane spôsobu jej financovania, bola vedená v súlade so zákonom. Prečo pán Soroka tak do dnešného dňa neurobil? Občania mesta majú vedomosti, že okrem tohto prešľapu, má prezident futbalového klubu Partizán Bardejov na konte aj ďalšie zakopnutia. Hlavný kontrolór mesta v správe z júna tohto roku potvrdil priame pochybenia a neoprávnené čerpanie dotácií klubu z financií mesta a to v celkovej výške viac ako 70 000 eur, za ktoré Stanislav Soroka niesol priamu zodpovednosť.

Vklad v hotovosti na transparentný účet bol realizovaný aj u Juraja  Bochňu. Na jeho účte figurujú prostriedky, ktoré bezhotovostne zaslané neboli. Vklad v hotovosti teda zrealizoval pri zakladaní účtu. Ide nielen o porušenie zákona, ale kandidátom hrozí aj pokuta zo strany Ministerstva vnútra až do výšky 10 000 eur. Informácia o pôvode počiatočnej sumy nie je viditeľná ani u Stanislava Soroku.

Kandidáti majú zákonnú povinnosť oznámiť ministerstvu vnútra adresu webového sídla, na ktorom je transparentný účet vedený. Túto povinnosť si z nezávislých kandidátov (k 24.10.2018) splnil iba Andrej Gmitter. Z trojice ďalších sledovaných(Bochňa, Soroka, Jurčišin) to neurobil ani jeden.

Transakcie na účtoch niektorých kandidátov sú prinajmenšom tiež na zváženie.

Napríklad, prečo Juraj Bochňa nemá do dnešného dňa na transparentnom účte žiaden relevantný pohyb? Kandidát dokonca nemá zverejnený odkaz na transparentný účet ani na svojej webovej stránke. Pri nulových pohyboch na účte sa zdá, že svoju kampaň ešte oficiálne nezačal. To je ale nereálne, keďže občania môžu vidieť jeho billboardy, ktoré sa v rámci volieb uhrádzajú takmer vždy dopredu. Ide o podozrenie z porušenie volebného zákona, v časti o preukazovaní výdavkov na kampaň. Prečo? Ak si za tieto služby neplatí z iného, ako transparentného účtu, hradí mu tieto výdavky niekto neznámy?!

Pozitívnym príkladom je doterajší stav na transparentnom účte Andreja Gmittera. Náklady sa stotožňujú s postupom kampane a službami, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie médií a služieb, ktorými reálne oslovuje voličov.

Ako bolo spomenuté už v úvode, zmena na poste primátora bude nutná – to svorne tvrdia všetci protikandidáti Borisa Hanuščáka, ktorý je vo funkcii primátora mesta od roku 1999.

Aj preto je dôležité upozorňovať občanov mesta, aby pri výbere svojho kandidáta zvážili tiež transparentnosť a čitateľnosť, nielen v predošlom živote, ale tiež v procese predvolebného zápasu. Jednoznačne platí rokmi overená pravda, že kto nedokáže alebo nechce dodržiavať pravidlá v malom, nebude to vedieť ani pri desaťtisícich a miliónoch zverených prostriedkov, ktorými mesto disponuje z podielových daní, cez rôzne projektové, štrukturálne, či súkromné zdroje.

Zavádzanie voličov, obchádzanie zákona, zahmlievanie a možno aj (úmyselné) klamanie nie sú dobrou vizitkou pre žiadneho z kandidátov na funkciu prvého muža mesta.

Ľuboš Ondovčin, Spoločnosť pre podporu rozvoja regiónov