Môj profil 
Predplatné
“Pravidlá z Bruselu hovoria, do akých oblastí majú ísť prostriedky, ale my tie oblasti ešte tak zatomizujeme, až mám pocit, že tie peniaze idú hore komínom. Keby sme ich dali viacej dohromady a cielene napríklad do novej infraštruktúry, ktorú potrebujeme všetci, tak by sme dokázali oveľa zmysluplnejšie využiť európsku pomoc,” povedal Mitrík. Máme podľa neho veľa priorít a každý rezort si chce z balíka niečo odtrhnúť. “Možno je to výzva pre nastavenie nového programového obdobia pre roky 2021 – 2027, lebo európska pomoc je neopakovateľným zdrojom podpory a udržateľného rozvoja krajiny v jej kľúčových strategických oblastiach,” uviedol predseda národnej kontrolnej organizácie.
Táto neopakovateľná príležitosť sa však raz skončí a štát bude musieť povedať z akých zdrojov zabezpečí rozvoj spoločnosti, ako bude garantovať ľuďom realizáciu hlavných verejných politík. “Odchodom Veľkej Británie z Európskej únie sa objem financií zníži, kráčame do obdobia recesie a aj Slovensko v blízkej budúcnosti ako člen európskeho spoločenstva bude viac dávať ako prijímať. Mali by sme sa pomaly na to pripravovať,” poznamenal Mitrík. Povedal, že je to otázka priorít rozpočtu a výzva, na ktorú musí ponúknuť odpoveď Národná rada SR. “To je kľúčová inštitúcia, ktorá by mala myslieť na deň po, keď eurofondy nebudú. A ten deň určite príde, či skôr, alebo neskôr,” upozornil.
V čerpaní eurofondov v tomto programovom období 2014 – 2020 bolo Slovensko koncom minulého roka na 24. mieste spomedzi 28 členských štátov EÚ. Do čerpania európskych fondov je zapojený aj NKÚ, a to cez projekt vzdelávania za bezmála 1,5 milióna eur. Predseda úradu priznal, že je s tým spojená veľká administratíva, kolegovia to hodnotia ako zbytočnú byrokraciu, pre ktorú si život v mnohých prípadoch komplikujeme sami, nie bruselskí úradníci. “Chýba väčšia pružnosť zo strany riadiacich orgánov. Projekt sme pripravovali pred štyrmi rokmi, mali sme iné poznanie ako dnes, zmenila sa situácia na trhu, ceny sú úplne iné, tak tomu je potrebné operatívne prispôsobiť aktuálne postupy, riešenia,” priblížil Mitrík. Ako dodal, potom sa ani nečuduje, že čerpanie je nedostatočné, lebo prijímatelia po zistení, koľko povinností či byrokracie ich čaká, radšej z projektu vycúvajú a financovanie riešia komerčným spôsobom.
Expert na eurofondy za stranu SaS Ján Rudolf si myslí, že k implementácii eurofondov na Slovensku sa pristupovalo nezodpovedne počas uplynulých vlád Roberta Fica. “Týmto prístupom Slovensko stále stráca obraz seriózneho partnera voči EÚ a stále viac potvrdzuje pochybnosti o dodržiavaní podmienok pri spravovaní európskych zdrojov. Z toho dôvodu žiadajú členské štáty prísnejšiu kontrolu a dodržiavanie zásad právneho štátu,” uviedol Rudolf pre agentúru SITA v súvislosti s auditom Európskej komisie a možnou hrozbou vracania európskych peňazí.
Jedným z deviatich hlavných dôvodov pomalého čerpania eurofondov je podľa Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu náročné ukončovanie predchádzajúceho programového obdobia 2007 – 2013 a nedostatok administratívnych kapacít na zabezpečenie súbežnej implementácie dvoch programových období. Ďalšími príčinami sú neskoršie prijatie legislatívnych predpisov pre politiku súdržnosti EÚ na roky 2014 – 2020 a zavedenie nových prvkov reformovanej politiky súdržnosti zo strany Európskej komisie, ktorých cieľom je zefektívnenie jej vykonávania.
“Samozrejme by sme privítali, keby sme boli rýchlejší v implementácii, avšak opätovne musíme zdôrazniť, že je tomu tak vzhľadom na nízke počiatočné tempo rokov 2014 – 2016 a vzhľadom na projektový cyklus,” uviedol nedávno pre agentúru SITA úrad vicepremiéra Richarda Rašiho. Na pomalé využívanie zdrojov EÚ má vplyv aj dlhý proces schvaľovania operačných programov, ako aj zložitá štruktúra riadiacej, kontrolnej a metodickej dokumentácie programov, napríklad, vysoký počet sprostredkovateľských orgánov.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
