Môj profil 
Predplatné
Nízka inflácia v eurozóne trvala takmer dva roky. Konštatovanie sa vzťahuje aj na Rakúsko. O nadchádzajúcom vzostupe inflácie hovorí prognóza rakúskej centrálnej banky (OeNB). V 1. polroku dosiahol rast spotrebiteľských cien priemerne 0,6 %.
Hrozba deflácie stráca aktuálnosť v celej eurozóne. Rakúsko bolo od tohto nebezpečenstva pre ekonomiku viac vzdialené ako iní jej členovia. V Rakúsku totiž silno rástli dane a poplatky. Tie sa budú podieľať aj na vzostupe inflácie, ktorý sa očakáva od budúceho mesiaca. Ich vzostup v tomto roku a v roku 2017 by mal zvýšiť mieru inflácie o 0,2 %. Uviedla to OeNB. To však nie je všetko. „Predovšetkým v oblasti výchovy a vzdelávania, potravín, zdravotnej starostlivosti, využívania voľného času a kultúry patrí Rakúsko medzi najdrahšie krajiny eurozóny,” konštatuje prognóza.
Vzostup inflácie bude súvisieť so zdražovaním ceny energií. Štatistici v tejto súvislosti hovoria o bazálnom efekte. Znamená, že sa súčasné ceny v jednotlivých mesiacoch porovnávajú s cenami v rovnakom mesiaci vlaňajška. Cena ropy v lete 2015 už bola taká nízka, že teraz pri jej miernom vzostupe už pôsobí proinflačne.
Rakúska centrálna banka síce nehovorí o konkrétnych číslach v jednotlivých mesiacoch druhého polroka, ale priemerný rast cien v ňom odhaduje na 1 %. V roku 2017 by mali spotrebiteľské ceny vzrásť o 1,7 % a v roku 2018 asi o 1,9 %.
Rast spotrebiteľských cien iste nevyvolá nadšenie u spotrebiteľov, ale je to dobrá správa pre finančnú politiku. Európska centrálna banka napumpovala od marca 2015 do ekonomiky takmer jeden bilión eur. Dávala ich do obehu s úmyslom regulovať infláciu a dosiahnuť, aby spotrebiteľské ceny rástli v súlade s jej inflačným zacielením, stanoveným na necelé 2 % ročne.
Rast spotrebiteľských cien vedie k vzostupu spotreby (a tým je dobrom pre konjunktúru). Ľuďom bráni, aby hromadili peniaze, núti ich k výdavkom.
.JPG)
.jpg)
