„Ja by som nikdy na potrat nešla. Ale je slobodné rozhodnutie každého človeka, aby veril, čomu chce a myslím si, že ženy majú právo vybrať si. Nebudem im vnucovať svoj názor.“ Takéto vyhlásenia vytvárajú ilúziu, že byť osobne zasadený proti potratom, ale veriť, že druhý si tiež môže vybrať, je kompromis medzi názormi pro-choice a pro-life. Ale nie je.

Najzrejmejším dôvodom, prečo tento kompromis nefunguje, odráža začiatok vety: „Ja osobne som proti…“  Otázka je, či je nevinný človek zabitý voľbou ženy. Ak nie, žiaden problém. Ak áno, je to obrovský problém, ktorý si spoločnosť a všetci z nás nemôžu dovoliť ignorovať či sa snažiť byť ohľadom neho ľahostajní.

Dieťaťu, ktoré je mŕtve, nezáleží na tom, či človek, ktorý ho odmietol zachrániť bol za potraty alebo „len“ za potraty iných.

Úprimné priznanie

Moderátorka talk show v rádiu sa mi raz zverila, že sa cíti dotknutá tým, že ju niektorí nazývajú, že je „za potraty“ namiesto „za možnosť voľby.“ Opýtal som sa jej, v živom vysielaní, „Prečo nechcete, aby vás označovali, že ste za potraty? Je na potratoch niečo zlé?“

Odpovedal: „Potrat je zložitá vec. Nie je to niečo, čo by niekto chcel.“

Povedal som, „Nerozumiem. Čo je na tom zložité? Prečo by niekto nechcel potrat?“

Frustrovaná, odvetila netrpezlivo: „Viete, je náročné zabiť svoje dieťa!“

V sekunde ako to povedala, si uvedomila, čo povedala, no bolo už neskoro. V nestráženej chvíli prezradila, čomu verila a čo vedia všetci, len nie sú ochotní to priznať: Potrat je ťažký presne preto, prečo je zlý – pretože je to zabitie dieťaťa.

A neexistuje žiadne ospravedlnenie pre zabitie dieťaťa.

Presne toto je dôvod, ktorý nás núti povedať, že by nemal byť legálny ani pre iných. Pretože dieťaťu

odoberá to najzákladnejšie právo – jeho alebo jej právo na život.

„Nepáči sa ti otroctvo? Tak nevlastni otroka.“

Filozof a učenec Francis Beckwith píše:

Ak by ste verili, že určitá skupina ľudí je vraždená metódami, ktoré zahŕňajú odtŕhavanie končatín, udusenie a spálenie, ktoré v mnohých prípadoch vyúsťuje do neznesiteľnej bolesti, neboli by ste zmätený, keby sa niekto snažil zľahčiť vaše pobúranie tým, že vám povie, že veď vy sa nemusíte zapojiť do vraždenia, ak nechcete?

To je presne to, čo pro-liferi počúvajú, keď im potratoví podporovatelia hovoria:

„Keď sa ti potrat nepáči, tak ho nemaj“ alebo „Som za možnosť voľby, ale osobne som proti potratom.“ V mysli pro-lifera je to ako povedať o otroctve: „Keď sa ti nepáči otroctvo, nemaj otroka,“ alebo povedať bojovníkovi proti nacizmu Dietrichovi Bonhoefferovi: „Keď sa ti nepáči Holocaust, nezabi žida a hotovo.“⁽ⁱ⁾

Predstavme si, že by boli tie najnebezpečenie drogy legalizované. Potom si predstavte, že by niekto obhajoval predaj kokaínu týmto spôsobom:

„Osobne nie som za predaj drog, avšak, je to záležitosť drogového dílera, aby sa rozhodol. Mnoho nábožných ľúdí je proti predaju drog, ale nemajú právo nútiť svoj proti-drogový postoj a morálku aj na iných. Nechceme sa predsa vrátiť do doby, keď sa predaj drog uskutočňoval v tmavých uličkách a ľudia umierali zo zle namixovaných dávok kokaínu, a keď si iba bohatí mohli drogy dovoliť a chudobní nie. Je lepšie, keď môžu kvalifikovaní grogoví díleri bezpečne podať kokaín našim deťom. Ja osobne by som si drogy nekúpil, takže nie som za-drogy, aby sme si rozumeli, som iba za možnosť voľby ohľadom predaja drog.“

V rámci morálnych následkov, nie je žiaden rozdiel medzi ľuďmi, ktorí sú za predaj drog a ľuďmi, ktorým sa to síce osobne nepáči, avšak veria, že by tento predaj drog aj tak mal byť legálny. Človek, ktorý by bol napríklad za slobodnú voľbu znásilňovania sa môže hádať, že by to nebolo to isté ako byť za znásilnenie. Ale je to naozaj rozdiel? Ak by bol niekto za možnosť voľby znásilňovať, neumožnilo a nepropagovalo by to legitímnosť znásilňovania?

Byť osobne proti potratom ale zároveň obhajovať právo iného na potrat je protirečivé. Je to presne ako povedať, „Som proti zneužitiu detí, ale obhajujem právo svojho suseda na zneužívanie jeho dieťaťa, ak je to jeho voľba.“ Alebo: „Som proti vlastneniu otroka, ale ak chcú mať otroka iní, netýka sa ma to.“ Alebo: “Osobne som proti bitiu žien, ale nechcem vnucovať svoju morálku druhým, a tak som za možnosť voľby ohľadom bitia žien.“

Už ste videli značky na autách s nápisom: „Nepáči sa ti potrat? Tak ho nemaj.“ Na prvý pohľad to dáva zmysel. Táto logika platí dokonalo na hranie futbalu či jedenie pizze… ale nie na znásilnenie, mučenie, únos dieťaťa či vraždu.

Neexistuje stredná cesta

Veta „Ja osobne som proti potratom, ale…“ je populárna medzi politikmi, ktorí sa chcú páčiť pro-liferom, pretože nemajú z potratov dobrý pocit, ale tiež sa chcú zapáčiť aj pro-choicerom, pretože neurobia nič, aby potraty obmedzili. Chcem poukázať na to, že nielenže je tento postoj zbabelý, ale že je tiež absolútne nelogický.

Jediným dôvodom, prečo je človek osobne proti potratom je, že potrat zabíja nevinné dieťa.  Ak nezabíja, tak nie je dôvod, byť proti potratu. Ale ak zabíja, tak potom by ste sa ho nemali strániť iba vy, ale tiež by ste mali zabrániť, aby to robili aj druhí. Mali by ste byť za zákony, ktoré ho obmedzujú, z toho istého dôvodu, ako ste za zákony, ktoré obmedzujú znásilnenie, zneužitie dieťaťa či vraždu.

Pro-life web Abort73.com to vysvetľuje takto:

„Ja som osobne proti potratu, ale ľudia by mali byť slobodní rozhodnúť sa sami. Ak je toto váš postoj ohľadom potratu, ak si myslíte, že ste si práve našli morálnu zlatú strednú cestu, skúste sa rovnakú otázku opýtať sami seba ohľadom lynčovania či otroctva. Odvážili by ste sa niekedy vyhlásiť, že napriek tomu, že ste osobne proti lynčovaniu, podporujete právo iných ľudí na lynčovanie? Ako nebola žiadna stredná cesta pri otroctve, neexistuje ani stredná cesta pri potratoch. Ako bolo Najvyšším Súdom zvrátené otroctvo, tak má byť zvrátený aj zákon o legálnych potratoch, ktorý v Amerike začal rozhodnutím v prípade Roe v. Wade. Dovtedy budeme žiť v spoločnosti, ktorá považuje niektoré ľudské bytosti aj naďalej za majetok.“

Článok Randyho Alcorna